Návrh správy (COM(2025)0555 – 2025/0555(COD))
Zriadenie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany
ITRE-AM-788849
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Pozmeňujúci návrh 355
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Hlava 1
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU a RADY o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany, o zrušení nariadení (EÚ) 2021/522, (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/783, a o zmene nariadení (EÚ) 2021/696, (EÚ) 2023/588, (EÚ) [EDIP] (Text s významom pre EHP) | Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany, o zrušení nariadení (EÚ) 2021/522, (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/697, a o zmene nariadení (EÚ) 2021/696, (EÚ) 2023/588, (EÚ) 2021/783, (EÚ) 2025/2643 (Text s významom pre EHP) |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 356
Nicolás González Casares, Mohammed Chahim, Elena Sancho Murillo, Lina Gálvez, Yannis Maniatis, Thomas Pellerin-Carlin, Annalisa Corrado, Christophe Clergeau, Bruno Tobback, Niels Fuglsang
Návrh nariadenia
Hlava 1
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU a RADY o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany, o zrušení nariadení (EÚ) 2021/522, (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/783, a o zmene nariadení (EÚ) 2021/696, (EÚ) 2023/588, (EÚ) [EDIP] (Text s významom pre EHP) | Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU a RADY o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany, o zrušení nariadení (EÚ) 2021/522, (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/697, a o zmene nariadení (EÚ) 2021/783, (EÚ) 2021/696, (EÚ) 2023/588, (EÚ) [EDIP] (Text s významom pre EHP) |
Or. en
Odôvodnenie
Vypustenie zrušenia programu LIFE.
Pozmeňujúci návrh 357
Nicola Procaccini, Carlo Fidanza, Alessandro Ciriani, Elena Donazzan, Pietro Fiocchi, Lara Magoni, Francesco Torselli, Mariateresa Vivaldini
Návrh nariadenia
Hlava 1
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU a RADY o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany, o zrušení nariadení (EÚ) 2021/522, (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/783, a o zmene nariadení (EÚ) 2021/696, (EÚ) 2023/588, (EÚ) [EDIP] (Text s významom pre EHP) | Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU a RADY o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany, o zrušení nariadení (EÚ) 2021/522, (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/697, a o zmene nariadení (EÚ) 2021/696, (EÚ) 2023/588, (EÚ) [EDIP] (Text s významom pre EHP) |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 358
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Citácia 1
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, článok 168 ods. 5, článok 172 prvý pododsek, článok 173 ods. 3 prvý pododsek, článok 175 prvý pododsek, článok 182 ods. 4, článok 183 v spojení s článkom 188 druhým odsekom, článok 189 ods. 2, článok 192 ods. 1, článok 194 ods. 2, článok 212 ods. 2 a článok 322 ods. 1 písm. a), | so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, článok 168 ods. 5, článok 172 prvý pododsek, článok 173 ods. 3 prvý pododsek, článok 175 prvý pododsek, článok 182 ods. 4, článok 183 v spojení s článkom 188 druhým odsekom, článok 189 ods. 2, článok 192 ods. 1, článok 194 ods. 2, článok 212 ods. 2, článok 322 ods. 1 písm. a) a článok 349,, |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 359
Marc Botenga
v mene skupiny The Left
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (1) Týmto nariadením sa stanovuje orientačné finančné krytie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ďalej len „ECF“) vrátane osobitného programu pre výskum a inovácie v oblasti obrany, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle medziinštitucionálnej dohody o spolupráci v rozpočtových záležitostiach. Na účely tohto nariadenia sa bežné ceny vypočítajú použitím fixného deflátora vo výške 2 %. | (1) Týmto nariadením sa stanovuje orientačné finančné krytie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ďalej len „ECF“), ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle medziinštitucionálnej dohody o spolupráci v rozpočtových záležitostiach. Na účely tohto nariadenia sa bežné ceny vypočítajú použitím fixného deflátora vo výške 2 %. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 360
Katri Kulmuni
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (1a) nové Konkurencieschopnosť by sa mala chápať ako schopnosť Únie vytvárať udržateľný rast, odolnosť a strategickú nezávislosť prostredníctvom technologickej, sociálnej a spoločenskej transformácie. To si vyžaduje posilnenie územných inovačných ekosystémov, v ktorých verejné orgány, znalostné inštitúcie vrátane univerzít aplikovaných vied a poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, podniky, investori a občania spoločne vytvárajú, testujú a zavádzajú inovatívne riešenia. V záujme posilnenia konkurencieschopnosti Únie by podpora z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť mala prispieť k zavádzaniu, rozširovaniu a uvádzaniu riešení založených na výzvach na trh, a to v súlade s rámcovým programom pre výskum a inovácie. |
Or. en
Odôvodnenie
ECF môže dopĺňať 10. rámcový program tým, že sa zameria na zavádzanie, rozširovanie a uvádzanie riešení zameraných na riešenie výziev na trh, čím sa zabezpečí kontinuita od výskumu až po realizáciu a územný vplyv.
Pozmeňujúci návrh 361
Auke Zijlstra, Barbara Bonte, Jorge Martín Frías, Ewa Zajączkowska-Hernik
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | vypúšťa sa |
| _________________ | |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 362
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, energetického, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane hlbokej a štrukturálnej zraniteľnosti spôsobenej závislosťou od fosílnych palív a zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Únia vytvorila komplexné energetické acquis na zníženie svojej štrukturálnej závislosti od dovozu fosílnych palív prostredníctvom záväzných cieľov, smernice (EÚ) 2018/2001, smernice (EÚ) 2023/1791 a smernice (EÚ) 2024/1275, ktoré spolu predstavujú najúčinnejšiu dlhodobú politiku v oblasti konkurencieschopnosti, cenovej dostupnosti a energetickej bezpečnosti, akú má Únia k dispozícii. V akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu sa stanovujú štrukturálne a krátkodobé opatrenia na zníženie nákladov na energiu pre občanov, priemysel a komunity, pričom sa uznáva, že jediné trvalé riešenie opakujúcich sa kríz v oblasti cien energie spočíva v znížení štrukturálnej závislosti Únie od dovážaných fosílnych palív prostredníctvom zmiernenia dopytu a urýchleného zavádzania domácich obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a modernizácie sietí. V balíku opatrení pre európske elektrizačné sústavy sa stanovil legislatívny rámec na vybudovanie základnej energetickej infraštruktúry, ktorú si plne dekarbonizované a elektrifikované hospodárstvo vyžaduje. Balík energetických opatrení pre občanov vytvoril rámec na ochranu a posilnenie postavenia spotrebiteľov, energetických komunít a zraniteľných domácností pri energetickej transformácii. V oznámení s názvom AccelerateEU – energetická únie sa už druhýkrát za menej ako päť rokov potvrdilo, že závislosť Únie od dovozu fosílnych palív predstavuje strategickú zraniteľnosť a priame náklady pre občanov a podniky, a zdôraznilo sa, že prechod na čistú domácu energiu je nielen správnou environmentálnou voľbou, ale aj najúčinnejšou politikou konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti, ktorú má Únia k dispozícii. ECF by mal odrážať tento imperatív a podporovať štrukturálne investície do energie z obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, elektrifikácie, skladovania energie, sietí, energetickej efektívnosti a občianskych iniciatív v oblasti energetiky, ktoré trvalo oslobodia Úniu od nestability cien fosílnych palív, čo bude prínosom pre občanov, priemysel aj verejné financie. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 363
Radan Kanev
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. V Niinistöovej správe sa vysvetľuje, že odolnosť a konkurencieschopnosť Únie závisí od celospoločenskej civilnej a vojenskej pripravenosti9a. V stratégii EÚ v oblasti globálneho zdravia sa zdôrazňuje potreba posilniť globálny výskum v oblasti zdravia s cieľom vyvinúť technológie a protiopatrenia, ktoré sú potrebné na zlepšenie zdravia9b. V Stratégii v oblasti prostriedkov zdravotníckych protiopatrení sa zdôrazňuje potreba posilniť medzisektorovú spoluprácu vrátane civilno-vojenskej spolupráce a globálnej spolupráce s cieľom posilniť výskum, vývoj, výrobu a dostupnosť prostriedkov zdravotníckych protiopatrení vrátane dvojakého použitia, ktoré sú potrebné na posilnenie zdravotnej pripravenosti EÚ9d. Stratégia pre európske vedy o živej prírode zdôrazňuje cieľ, aby sa Európa do roku 2030 stala najatraktívnejším miestom na svete pre vedy o živej prírode9c. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
| 9a Spoločne za bezpečnejšiu budúcnosť: posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti Európy, marec 2024, https://commission.europa.eu/document/download/5bb2881f-9e29-42f2-8b77-8739b19d047c_en?filename=2024_Niinisto-report_Book_VF.pdf | |
| 9b Stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia, november 2022, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7153. | |
| 9c Stratégia pre európske vedy o živej prírode, júl 2025, https://research-and-innovation.ec.europa.eu/document/download/411698e8-6062-41af-96e5-af54474d70f5_sk. | |
| 9d Stratégia v oblasti prostriedkov zdravotníckych protiopatrení, júl 2025, https://health.ec.europa.eu/document/download/1be3e462-bd50-4c64-b147-add9d1d5a580_en?filename=com_2025-529-1_act_en.pdf |
Or. en
Odôvodnenie
Podľa prijatého stanoviska SANT pre ECF.
Pozmeňujúci návrh 364
Christophe Clergeau
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. Európsky fond pre konkurencieschopnosť by mal prispieť k plnej realizácii cieľov stanovených okrem iného, v Európskom oceánskom pakte, nadchádzajúcom európskom oceánskom akte, európskej stratégii pre námorný priemysel, európskej stratégii pre prístavy, stratégii rozvoja a odolnosti pobrežných spoločenstiev EÚ, stratégii pre najvzdialenejšie regióny a stratégii pre ostrovy EÚ, aby sa využil potenciál oceánov pre udržateľný rast, inovácie, kvalitné pracovné miesta a európsku suverenitu a bezpečnosť. V tomto kontexte by sa mal na dosiahnutie týchto cieľov koordinovaným spôsobom zmobilizovať každý program v rámci ECF, ktorý sa opiera o plán námornej konkurencieschopnosti ECF, vrátane programu Horizont Európa, prechodu na čistú energiu a priemyselnej dekarbonizácie, zdravia, biotechnológií, poľnohospodárstva, rybárstva a biohospodárstva, vedúceho postavenia v digitálnej oblasti, odolnosti a bezpečnosti vrátane obranného priemyslu a vesmíru. Na financovanie priorít v oblasti oceánov, námorníctva a morí by sa malo počas celého obdobia vykonávania plánu mobilizovať až 10 % ECF. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 365
Krzysztof Hetman, Adam Jarubas, Borys Budka, Kamila Gasiuk-Pihowicz, Mirosława Nykiel
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody sa okrem toho uznáva skutočnosť, že neudržateľné hospodárenie s vodami podkopáva našu celkovú bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť, ako sa uvádza v Kompase konkurencieschopnosti a v Dohode o čistom priemysle, a zdôrazňuje potreba ďalších významných verejných a súkromných investícií do všetkých fáz hospodárenia s vodou s cieľom urýchliť pokrok smerom k odolnosti v oblasti vody. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 366
Carmen Crespo Díaz, Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V tejto súvislosti Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo poukazuje na agropotravinársky sektor ako na strategický pilier Únie, ktorého konkurencieschopnosť, odolnosť a udržateľnosť sú nevyhnutné pre hospodársku výkonnosť, potravinovú bezpečnosť a územnú súdržnosť. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. es
Pozmeňujúci návrh 367
Nicolás González Casares, Mohammed Chahim, Elena Sancho Murillo, Lina Gálvez, Yannis Maniatis, Thomas Pellerin-Carlin, Annalisa Corrado, Christophe Clergeau, Bruno Tobback, Sofie Eriksson, Niels Fuglsang
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Európska zelená dohoda zostáva zastrešujúcou stratégiou Únie pre udržateľný rast, ktorá je základom nášho záväzku voči klimatickej neutralite, ochrane biodiverzity a spravodlivej transformácii, pri ktorom sa na nikoho nezabudne. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 368
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho a klimatického hľadiska. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 369
Barry Andrews, Stine Bosse
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. V stratégii EÚ v oblasti globálneho zdravia sa zdôrazňuje potreba posilniť globálny výskum v oblasti zdravia s cieľom vyvinúť technológie a protiopatrenia, ktoré sú potrebné na zlepšenie zdravia9a. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
| 9a Stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia, november 2022, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7153. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 370
Yannis Maniatis
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. V balíku opatrení pre elektrizačné sústavy sa zdôrazňuje, že zabezpečenie účasti verejnosti na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä tých väčších, môže zvýšiť akceptáciu verejnosti. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 371
Rihards Kols
v mene skupiny ECR
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Stabilita, právny štát a dôveryhodná bezpečnostná situácia sú predpokladom hospodárskej činnosti a investícií; bez nich nemôže žiadna politika konkurencieschopnosti priniesť výsledky. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Odôvodnenie
Draghiho správa, Lettova správa, Kompas konkurencieschopnosti a biela kniha o európskej obrannej pripravenosti 2030 označujú bezpečnostné prostredie za určujúci faktor európskej konkurencieschopnosti. Nástroj konkurencieschopnosti nemožno navrhnúť nezávisle od podmienok, v ktorých európske spoločnosti pôsobia, vrátane právneho štátu, vnútornej stability a dôveryhodnosti bezpečnostnej pozície Únie.
Pozmeňujúci návrh 372
Martin Hojsík, Yvan Verougstraete, Barry Cowen
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu, aby sa dosiahol spoločný cieľ Únie, ktorým je klimatická neutralita do roku 2050, a ostatné spoločné ciele Zelenej dohody. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad Chemikálie – stratégia udržateľnosti6a, pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 6a OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Chemikálie – stratégia udržateľnosti Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok, COM/2020/667 final | |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 373
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, priemyselného, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie rastu, produktivity a inovácií, v ktorej sa uvádza potreba dodatočných investícií vo výške približne 800 miliárd EUR ročne na vyrovnanie rozdielov oproti Spojeným štátom a Číne. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | _________________ |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. | 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 374
Jaroslava Pokorná Jermanová, Jana Nagyová
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti3 načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe4 sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti5 je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle6 sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 20257 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti8 sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od iných. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR9, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. | (2) Únia sa nachádza v období, ktoré je pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho, z environmentálneho, klimatického a bezpečnostného hľadiska vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb a narušenia dodávateľských reťazcov. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. V Lettovej správe sa uvádza, že Európa musí využiť svoj jednotný trh na dosiahnutie vedúceho postavenia v celosvetovej hospodárskej súťaži. V oznámení Komisie o Kompase konkurencieschopnosti je uvedený plán na zvýšenie konkurencieschopnosti na základe odporúčaní uvedených v týchto správach. V oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle sa uvádza potreba urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie a spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť v rámci jednej zastrešujúcej stratégie rastu. Odvetvové priemyselné akčné plány, ako napríklad pre automobilový priemysel, oceliarsky a kovospracujúci priemysel a chemický priemysel, majú za cieľ zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho priemyslu. V správe o Stave Digitálneho desaťročia 2025 sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť spoluprácu a zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme posilnenia vedúceho postavenia Únie v digitálnej oblasti, jej suverenity a inkluzívnosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti sa zdôrazňuje potreba masívne a rýchlo reinvestovať do obrany na podporu slobody konania Európy. V rámci priorít stratégie v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa navyše ďalej zdôrazňuje kľúčová potreba zabezpečiť technologickú výhodu Únie a znížiť riziko v hospodárskych vzťahoch, a to aj zvýšením odolnosti dodávateľských reťazcov, a teda znížením závislosti od vonkajších aktérov. V Európskom oceánskom pakte sa uvádza potreba zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť strategickú transformáciu v odvetviach modrého hospodárstva, so zameraním najmä na dekarbonizáciu a rozširovanie inovácií. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu VFR, budúci dlhodobý rozpočet Únie musí byť cielenejší, jednoduchší, pružnejší a predvídateľnejší a musia sa ním lepšie plniť priority Únie vrátane posilnenia jej konkurencieschopnosti. |
| _________________ | |
| 3 Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho, september 2024, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk | |
| 4 Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu, apríl 2024, https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf. | |
| 5 Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia. | |
| 6 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025]. | |
| 7 COM(2025) 290 final – Stav Digitálneho desaťročia 2025: pokračovať v budovaní suverenity a digitálnej budúcnosti EÚ. | |
| 8 Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 final, 20.6.2023]. | |
| 9 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final, 11.2.2025]. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 375
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2a) Investičná kapacita ECF je síce značná, ale predstavuje len zlomok investičnej medzery, ktorá je potrebná na obnovenie európskej konkurencieschopnosti. ECF by preto mal pôsobiť ako katalyzátor národných a súkromných investícií a jeho implementácia by mala byť zosúladená s národnými priemyselnými stratégiami, aby sa maximalizovala pridaná hodnota Únie a zabránilo sa duplicite. Na tento účel by sa mal vytvoriť nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti (ďalej len „CCT“), ktorý by poskytoval štruktúrovaný strategický rámec usmerňujúci realizáciu cieľov a segmentov politiky ECF. CCT by mal na základe relevantnej vedeckej práce a odborných znalostí, a to aj v rámci rady strategických zainteresovaných strán, určiť obmedzený počet prioritných hodnotových reťazcov, potrieb infraštruktúry a cezhraničných projektov pre jednotlivé segmenty politiky, v ktorých intervencia na úrovni Únie prináša najväčšiu pridanú hodnotu, a to na základe systematického mapovania kritických závislostí dodávateľského reťazca a investičných medzier potrebných na dosiahnutie záväzných cieľov Únie vrátane cieľov v oblasti energetiky, klímy, digitálnych technológií a životného prostredia. CCT by mal fungovať v dlhodobom, strednodobom a operačnom časovom horizonte, čím sa zabezpečí strategická súdržnosť a zároveň sa zachová flexibilita. Jeho strategický rámec priorít by sa mal stanoviť delegovaným aktom, pričom Európsky parlament by mal mať možnosť vyjadriť svoje stanovisko a Komisia by ho mala pred zverejnením rámca náležite zohľadniť. V pracovných programoch by sa malo uviesť, ako súvisiace činnosti prispievajú k odstráneniu investičnej medzery smerom k záväzným cieľom Únie. Komisia by mala každoročne podávať správy o pokroku a o geografickom rozdelení zdrojov ECF a zvážiť nápravné opatrenia v prípadoch, keď výrazná a pretrvávajúca koncentrácia financovania v členských štátoch nie je odôvodnená kvalitou prijatých žiadostí. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 376
Auke Zijlstra, Barbara Bonte, Jorge Martín Frías, Ewa Zajączkowska-Hernik
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2a) Únia sa nachádza v období, ktoré pre jej budúcnosť rozhodujúce z politického, hospodárskeho, zo sociálneho a bezpečnostného hľadiska. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti načrtla novú víziu na opätovné naštartovanie udržateľného rastu v Európe. Napriek tomu sa ukázalo, že liečba je horšia ako choroba. Európska zelená dohoda a s ňou spojený legislatívny program – vrátane balíka Fit for 55, smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, systému obchodovania s emisiami a Dohody o čistom priemysle – uvalili na európsky priemysel neudržateľné regulačné a nákladové bremeno, urýchlili deindustrializáciu Európy, zničili státisíce kvalitných pracovných miest v priemysle a vyhnali energeticky náročné odvetvia z Európy v prospech konkurentov v Spojených štátoch, Číne a krajinách Perzského zálivu. Ďalšie urýchlenie dekarbonizácie, ako sa navrhuje v rámci dohody o čistom priemysle, prehĺbi tento priemyselný kolaps, spôsobí ďalšie neúnosné náklady pre európsky priemysel a domácnosti a nezvratne poškodí výrobnú základňu Európy v čase, keď globálni konkurenti investujú do výrobných kapacít bez takýchto vlastných obmedzení. Tieto politiky zlyhali u európskych pracovníkov, v európskom priemysle a u európskych občanov a musia sa zásadne zmeniť. ECF nesmie slúžiť ako nástroj na pokračovanie alebo rozšírenie politík Zelenej dohody pod zámienkou financovania konkurencieschopnosti. |
Or. en
Odôvodnenie
The European Green Deal is the single greatest threat to European competitiveness. The combination of mandatory carbon pricing, renewable energy mandates, the premature closure of nuclear and coal power plants, and an avalanche of climate regulation has structurally weakened European industry. Energy prices in Europe are two to four times higher than in the United States. Steel plants, chemical companies, glass manufacturers and car factories are relocating out of Europe. This is not a coincidence — it is the direct and foreseeable result of Green Deal policy choices. A fund that calls itself a Competitiveness Fund while simultaneously continuing to implement the Green Deal agenda is a contradiction in terms. The ECF must serve a genuine competitiveness agenda: cheap and reliable energy, less regulation, full support for nuclear energy, and complete industrial freedom for European companies to produce, innovate and compete on global markets. Embedding references to the Clean Industrial Deal and climate action in the foundational recitals of the ECF prejudges the objectives of the fund and must be removed.
Pozmeňujúci návrh 377
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2a) Poľnohospodársky sektor v Európe čelí dvojitej výzve, a to zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť potravín a zároveň reagovať na väčšie vystavenie globálnym klimatickým a geopolitickým rizikám, pričom je zároveň kľúčovým sektorom, pokiaľ ide o úsilie o klimatickú neutralitu a udržateľnosť. Európsky fond pre konkurencieschopnosť, ktorý uznáva úlohu biohospodárstva, biotechnológie a odolnosti výrobných ekosystémov, by mal zohľadňovať poľnohospodársky rozmer ako základnú štrukturálnu zložku konkurencieschopnosti EÚ. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 378
Nicolás González Casares, Mohammed Chahim, Elena Sancho Murillo, Lina Gálvez, Yannis Maniatis, Thomas Pellerin-Carlin, Annalisa Corrado, Christophe Clergeau, Bruno Tobback, Niels Fuglsang
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2a) Európska únia má jednu z najvyšších očakávaných dĺžok života na svete, čo odráža kvalitu a odolnosť jej spoločnosti, hospodárstva, systému sociálnej starostlivosti, environmentálnych noriem a systémov verejného zdravotníctva. Komplexné posúdenie konkurencieschopnosti Únie, a to aj na účely Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, by malo zahŕňať tieto kvalitatívne rozmery a ECF by mal podporovať zelenú transformáciu na environmentálne udržateľný hospodársky systém, a nie mu brániť. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 379
Radan Kanev
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2a) Na účely tohto nariadenia by sa zlepšenie európskej konkurencieschopnosti malo chápať ako schopnosť Únie dosahovať udržateľný rast produktivity a inovácií, plniť svoje ciele v oblasti klímy a životného prostredia a zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu, pričom by sa mali zachovať a posilniť jej jasné výhody v oblasti sociálnej konkurencieschopnosti vrátane vysokokvalitnej zamestnanosti, spravodlivých pracovných podmienok, silnej sociálnej ochrany a sociálnej súdržnosti vo všetkých regiónoch. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 380
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2b) Konkurencieschopnosť je viacrozmerný koncept, ktorý presahuje krátkodobé nákladové zvýhodnenie, izolované technologické prvenstvo alebo úzke miery produktivity. Z medzinárodného výskumu totiž vyplýva, že krajiny a regióny, ktoré do svojho hospodárskeho rozvoja začleňujú environmentálne a sociálne ciele, dosahujú z dlhodobého hľadiska lepšie výsledky v ukazovateľoch konkurencieschopnosti a podnikateľskej dynamiky, zatiaľ čo ekonomiky, ktoré zanedbávajú environmentálnu udržateľnosť a sociálne začlenenie, čelia pomalšiemu rastu, slabším výsledkom v oblasti inovácií a menšej odolnosti voči globálnym zmenám a konkurencii. Európska konkurencieschopnosť znamená schopnosť Únie vytvárať dlhodobo udržateľnú prosperitu prostredníctvom vývoja, výroby a zavádzania strategických technológií a riešení, ktoré zabezpečujú hospodársku suverenitu Únie, zvyšujú produktivitu v rámci hraníc planéty, prispievajú k cieľom Únie v oblasti klimatickej neutrality, energetiky a životného prostredia, podporujú sociálne ciele Únie vymedzené v Európskom pilieri sociálnych práv a posilňujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej Únii. Táto definícia je základom pre navrhovanie podpory podľa tohto nariadenia vrátane oprávnenosti činností prispievajúcich ku kvalite životného prostredia a sociálnemu začleneniu ako súčastí trvalej priemyselnej konkurencieschopnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 381
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (2b) Európsky fond pre konkurencieschopnosť rieši fytoveterinárne výzvy podporou a posilnením výskumu a inovácií v oblasti dostupných prípravkov na ochranu rastlín, ako aj liekov a vakcín na ochranu zdravia zvierat, a to aj prostredníctvom účinnej mobilizácie programu Horizont Európa. Takéto opatrenia spolu s vývojom a zavádzaním nových genomických techník budú mať zásadný význam pre reakciu na zmenu klímy a zabezpečenie odolnej a udržateľnej poľnohospodárskej výroby. Voda sa považuje za základný pilier konkurencieschopnosti a udržateľnosti poľnohospodárstva, ľudskej spotreby, regionálneho rozvoja, civilnej ochrany a ochrany životného prostredia a biodiverzity. Na tento účel poskytuje Európsky fond pre konkurencieschopnosť osobitnú finančnú podporu na zavádzanie inteligentných a účinných systémov hospodárenia s vodami. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 382
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. | (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným potenciálom hospodárskeho, technologického, sociálneho a environmentálneho vplyvu a v plnej komplementárne s rámcovým programom pre výskum a inovácie. Posilnenie konkurencieschopnosti a zabezpečenie odolnosti, bezpečnosti a obrany musí zahŕňať aj ochranu, obnovu a zlepšovanie kvality životného prostredia vrátane ovzdušia, vody a pôdy znižovaním znečistenia, zastavením a zvrátením straty biodiverzity a riešením degradácie suchozemských a morských ekosystémov a zároveň posilňovaním odolnosti proti zmene klímy a odolnosti vodných zdrojov. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve, hospodárskej bezpečnosti a rozvoja v súlade s hranicami planéty a bez fosílnych palív by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach a technológiách podporujúcich dosiahnutie priorít Únie v oblasti životného prostredia, energetiky, sociálnej oblasti, klímy a odolnosti, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín vrátane agropotravinárskych hodnotových reťazcov, vývojom, výrobou, repasovaním a recykláciou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 383
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. | (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. |
| Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií, uprednostňovaním verejných investícií, verejného vlastníctva a demokratickej kontroly nad strategickými hodnotovými reťazcami, energetickými systémami, digitálnou infraštruktúrou a prípadne priemyselnými kapacitami, najmä ak súkromné financovanie alebo trhové prideľovanie nie je schopné reagovať na požiadavky verejného záujmu. Verejná energetická infraštruktúra sa posilní a rozšíri ako spoločné dobro, čím sa zníži strategická závislosť a náklady na energiu pre domácnosti a priemysel. Hlavným nástrojom je verejné financovanie vrátane priameho verejných finančných prostriedkov a investícií, verejného obstarávania a prípadne verejného vlastníctva. Poskytovanie verejných dotácií musí byť transparentné a primerané. Ak sa poskytne verejná podpora, musí byť podmienená a nezlučiteľná s mimoriadnymi výplatami dividend a spätným odkúpením akcií. Okrem toho ECF aktívne prispieva k udržaniu a vytváraniu vysokokvalitnej zamestnanosti, a to aj podmienením podpory dobrými a spravodlivými mzdami, pracovnými podmienkami, silným sociálnym dialógom a kolektívnym vyjednávaním, podporou demokracie na pracovisku a bojom proti zneužívaniu a vykorisťovaniu pracovníkov. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. . |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 384
Carmen Crespo Díaz, Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. | (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom vrátane tých, ktoré sú uplatniteľné v agropotravinárskom sektore ako strategickom sektore pre autonómiu, bezpečnosť a odolnosť Únie. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, a to aj v agropotravinárskom sektore, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie, a to aj v systémoch agropotravinárskej výroby. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. |
Or. es
Pozmeňujúci návrh 385
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. | (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom a zároveň zabezpečila, aby európske priemyselné subjekty a ich hodnotové reťazce vrátane malých a stredných podnikov so sídlom v Únii zostali hlavnými prijímateľmi verejných investícií Únie. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 386
Jan Farský, Miriam Lexmann
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. | (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc bezpečnými a diverzifikovanými dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 387
Jörgen Warborn, Tomas Tobé
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojej autonómie v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. | (3) Aby Únia opätovne získala a posilnila svoju konkurenčnú výhodu je nevyhnutné, aby oživila inovačný cyklus rozvojom svojich kapacít v oblasti prelomových inovácií a investovaním do nových, špičkových a strategických technológií s významným hospodárskym potenciálom. Na zabezpečenie svojho postavenia v globálnom hospodárstve by Únia mala zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v strategických odvetviach, počnúc dodávateľskými reťazcami kritických surovín, vývojom a výrobou strategických technológií v Európe, ako aj zmierňovaním rizík s vplyvom na jej bezpečnosť a odolnosť, ktoré vyplývajú z kritických vonkajších závislostí. Dosiahnuť to možno riešením zlyhaní trhu a neoptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez vytláčania súkromného financovania vzhľadom na vysoké investičné potreby na dosiahnutie priorít Únie vrátane dekarbonizácie a digitálnej transformácie. Väčší dôraz by sa mal klásť na stimulovanie účasti súkromného sektora zlepšením využívania mechanizmov zdieľania rizika medzi fondmi Únie a súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. To bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v oblasti únie úspor a investícií a ďalej posilní jej vplyv, čo vytvorí potrebné regulačné prostredie pre rast súkromných investícií. Použitím akýchkoľvek dodatočných vnútroštátnych zdrojov nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. |
Or. sv
Odôvodnenie
Úplná autonómia nie je možná ani žiaduca. Stále je nevyhnutné nadväzovať, pestovať a rozvíjať spoluprácu so spoľahlivými globálnymi partnermi. Cieľom Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť by malo byť posilnenie postavenia Únie v globálnom hospodárstve a pomoc pri odstraňovaní neprijateľných závislostí, nie dosiahnutie úplnej autonómie a oddelenia od zvyšku svetového hospodárstva.
Pozmeňujúci návrh 388
Ondřej Krutílek
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe vrátane pilotných, demonštračných a živých laboratórnych infraštruktúr v reálnych environmentálnych podmienkach, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania vrátane rozvoja digitálnych kompetencií podporujúcich kapacitu využívania pokročilých technológií v celej spoločnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 389
Eszter Lakos, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Nemusí nevyhnutne závisieť od jednej spoločnosti alebo jedného inovačného ekosystému, ale môže byť výsledkom spolupráce v rámci Únie. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej a geograficky rozšírenej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 390
Laura Ballarín Cereza
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Taktiež nemusí byť nevyhnutne spojená s jednou spoločnosťou alebo inovačným ekosystémom, ale môže byť výsledkom spolupráce v rámci celej EÚ. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej a geograficky rozšírenej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Odôvodnenie
Keďže EÚ sa musí zamerať na čo najvyššiu pridanú hodnotu za každé vynaložené euro, je nevyhnutné využívať čo najširšie dostupné poznatky a odborné znalosti, ktoré sú rozptýlené v rámci EÚ, v rôznych inovačných a priemyselných ekosystémoch. Spolupráca v rámci ekosystémov a medzi nimi je preto kľúčovým pilierom investičnej cesty.
Pozmeňujúci návrh 391
Paulo Cunha
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe – s osobitným zameraním na priekopnícke alebo nové riešenia predstavené po prvýkrát (prvé svojho druhu) –, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, znižovania rizika prvého priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 392
Inese Vaidere
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu vrátane rozvoja digitálnych kompetencií, čím sa podporí schopnosť zavádzať pokročilé technológie v celej spoločnosti. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 393
Nicola Procaccini, Carlo Fidanza, Alessandro Ciriani, Elena Donazzan, Pietro Fiocchi, Lara Magoni, Francesco Torselli, Mariateresa Vivaldini
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií vrátane všetkých emisne neutrálnych technológií uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2024/1735 (akt o emisne neutrálnom priemysle), výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 394
Georgiana Teodorescu
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií vrátane všetkých emisne neutrálnych technológií vymedzených v nariadení (EÚ) 2024/1735 (akt o emisne neutrálnom priemysle), výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Odôvodnenie
Touto zmenou sa zabezpečuje právna istota, že činnosti aplikovaného výskumu súvisiace so všetkými emisne neutrálnymi technológiami vrátane technológií jadrového a palivového cyklu sú oprávnené na podporu Únie spolu s následnými fázami vývoja a zavádzania.
Pozmeňujúci návrh 395
Aldo Patriciello
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu univerzitám a verejným výskumným ústavom, podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry vrátane výskumnej a technologickej infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 396
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom, organizáciám a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania, a zároveň sa zohľadnia špecifiká jednotlivých sektorov a typov subjektov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 397
Matej Tonin, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby všetkých emisne neutrálnych strategických technológií vymedzených nariadením (EÚ) 2024/1735 (akt o emisne neutrálnom priemysle), výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 398
Daniel Attard
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie EÚ a možnosti financovania mohli poskytovať podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu, čím sa rozšíri excelentnosť v rámci Únie. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 399
Diana Iovanovici Şoşoacă
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. | (4) To si vyžaduje, aby financovanie Únie poskytovalo podporu podnikom vrátane MSP a projektom počas celého investičného procesu. Tento proces zahŕňa všetky fázy vývoja a výroby strategických technológií, výrobkov a služieb v Európe, od aplikovaného výskumu cez všetky fázy a formy inovácií, rozširovania, priemyselného využitia až po výrobu a uvedenie na trh, vrátane potrebnej podpory investícií a prevádzkových nákladov, infraštruktúry a zručností. Investičný proces nie je lineárny, pretože všetky fázy sa navzájom dopĺňajú a nápady na nové výrobky alebo služby sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze. Európske financovanie sa musí prispôsobiť tejto nelineárnej realite, pričom sa musí zvýšiť flexibilita poskytovania podpory pri zachovaní predvídateľnosti financovania. |
Or. ro
Pozmeňujúci návrh 400
Claudiu-Richard Târziu
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (4a) Implementácia fondu by mala rešpektovať rôznorodosť národných hospodárskych modelov a priemyselných štruktúr a umožniť členským štátom dostatočnú flexibilitu pri definovaní ich strategických priorít. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 401
Radan Kanev
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. Okrem dôsledného začlenenia pravidiel štátnej pomoci a vnútorného trhu sa financovanie podľa tohto nariadenia zameriava na podporu podmienok podporujúcich hospodársku súťaž: interoperabilitu, prenos technológií, prístup MSP alebo otvorenú infraštruktúru, aby podpora veľkých hráčov ďalej neposilňovala dominantné postavenie v už koncentrovaných odvetviach alebo nevytvárala nové prekážky vstupu na trh. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 402
Bruno Tobback, Thomas Pellerin-Carlin, Yannis Maniatis, Daniel Attard, Giorgio Gori
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej moci a zainteresovanými stranami. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov v celej Európe a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. Vďaka jasnému prepojeniu s programom Horizont Európa možno v rámci Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť poskytnúť podporu na zavádzanie a rozširovanie pilotných činností v rámci akcií programu Horizont Európa zameraných na európske inovačné ekosystémy, ktoré spájajú regionálne ekosystémy cez hranice a hodnotové reťazce. |
Or. en
Odôvodnenie
Local and regional public authorities and stakeholders are crucial for turning innovative and industrial ecosystems into a success, they are anchored locally and best placed for bringing together universities, research organisations, SMEs, investors and citizens from the regions. An EU perspective, and supporting tools, are necessary to look cross-border and connect innovation clusters from different regions. Making a clear connection with Horizon Europe, where the ECF can further boost the deployment and scaling up of pilot activities is important to establish consistency across the different funding instruments and to bridge the valley of death.
Pozmeňujúci návrh 403
Oihane Agirregoitia Martínez
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, znalostnými inštitúciami (univerzity a centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy) univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov v celej Európe a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. V nadväznosti na pilotné činnosti v rámci akcií programu Horizont Európa zameraných na európske inovačné ekosystémy sa bude poskytovať podpora pri zavádzaní a rozširovaní prepojení medzi miestnymi ekosystémami v rámci hodnotových reťazcov a spoločných výziev. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 404
Katri Kulmuni
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov v celej Európe, podporovaných alianciami európskych univerzít a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. V nadväznosti na pilotné činnosti v rámci akcií programu Horizont Európa zameraných na európske inovačné ekosystémy sa bude poskytovať podpora pri zavádzaní a rozširovaní prepojení medzi miestnymi ekosystémami v rámci hodnotových reťazcov a spoločných výziev. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 405
Eszter Lakos, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a miestne orientovaných priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. V nadväznosti na pilotné činnosti v rámci akcií programu Horizont Európa zameraných na európske inovačné ekosystémy sa bude poskytovať podpora pri zavádzaní a rozširovaní prepojení medzi miestnymi ekosystémami v rámci hodnotových reťazcov a spoločných výziev. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 406
Laura Ballarín Cereza
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie, spoluprácu a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov zameraných na miesta, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Posilnená koordinácia medzi Úniou, národnými a regionálnymi samosprávami je nevyhnutná na zabezpečenie účinných investícií, zabránenie fragmentácii a dosiahnutie udržateľného rastu a vysokokvalitnej zamestnanosti. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. |
Or. en
Odôvodnenie
Inovačné a priemyselné ekosystémy sú väčšinou silne regionálne ukotvené. Regionálne vlády majú priamy vplyv na tieto inovačné ekosystémy. Sú kľúčovým spojovacím článkom medzi zainteresovanými stranami a investujú do inovatívneho vývoja. Pre účinné zosúladenie európskych, vnútroštátnych a regionálnych politík je zapojenie regionálnych aktérov opodstatnené.
Pozmeňujúci návrh 407
Diana Iovanovici Şoşoacă
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. Zároveň je dôležité vyčleniť primerané zdroje na financovanie rozsiahlych projektov strategického významu s veľkým vplyvom, aby sa maximalizoval strategický vplyv financovania Únie. |
Or. ro
Pozmeňujúci návrh 408
Nicola Procaccini, Alessandro Ciriani, Elena Donazzan, Pietro Fiocchi, Lara Magoni, Francesco Torselli, Mariateresa Vivaldini
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci vrátane miestnych a regionálnych orgánov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní územných inovačných ekosystémov a uľahčovaní účasti MSP. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 409
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj neziskovými organizáciami, družstvami a ďalšími aktérmi sociálneho hospodárstva. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 410
Giorgio Gori, Stefano Bonaccini, Annalisa Corrado
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie, vzájomnú spoluprácu a rozširovanie inovačných a miestne orientovaných priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Posilnená koordinácia medzi Úniou, národnými, regionálnymi a miestnymi samosprávami je nevyhnutná na zabezpečenie účinných investícií, zabránenie fragmentácii a dosiahnutie udržateľného rastu a vysokokvalitnej zamestnanosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 411
Brigitte van den Berg, Bart Groothuis, Yvan Verougstraete
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy (vrátane odborného vzdelávania a prípravy), poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 412
Dan Nica
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. | (5) To si takisto vyžaduje, aby financovanie Únie uľahčovalo vytváranie a rozširovanie inovačných a priemyselných ekosystémov, v ktorých rôzne subjekty na seba vzájomne synergicky pôsobia. Úspešné ekosystémy sa vyznačujú intenzívnymi a pružnými interakciami a spoluprácou medzi malými a veľkými spoločnosťami, univerzitami, výskumnými inštitúciami, poskytovateľmi infraštruktúry, investormi, ako aj orgánmi verejnej moci vrátane miestnych orgánov verejnej moci. Bez takejto spolupráce v rámci jednotlivých inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi zostáva inovačný potenciál nevyužitý. |
Or. en
Odôvodnenie
Uznanie úlohy miestnych verejných orgánov v ekosystémoch.
Pozmeňujúci návrh 413
Bruno Tobback, Thomas Pellerin-Carlin, Yannis Maniatis, Daniel Attard, Giorgio Gori
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5a) Priemyselnú konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu Únie čoraz viac formujú siete vzájomne prepojených aktérov, ktoré vytvárajú inovačné a priemyselné ekosystémy v rámci hodnotových reťazcov. Tieto ekosystémy sú často územne zakotvené a stavajú na regionálnych schopnostiach, špecializáciách a inovačných kapacitách. Stratégie pre inteligentnú špecializáciu, vypracované v rámci politiky súdržnosti Únie, predstavujú uznávanú metodiku na identifikáciu a posilnenie takýchto regionálnych inovačných a priemyselných ekosystémov a na podporu medziregionálnej spolupráce. Nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti (CCT) zároveň poskytuje rámec na úrovni Únie na určenie spoločných strategických priorít v súlade s cieľmi EÚ a koordináciu opatrení na podporu konkurencieschopnosti, odolnosti a strategickej autonómie Únie. S cieľom maximalizovať vplyv Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť a zabezpečiť súlad s rámcom priemyselnej a inovačnej politiky Únie by sa v rámci podpory podľa tohto nariadenia mala zohľadniť úloha regionálnych ekosystémov a podporiť synergie medzi strategickou koordináciou na úrovni Únie zhora nadol prostredníctvom CCT a regionálnymi inovačnými kapacitami zdola nahor, a to aj prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu. Tento prístup môže posilniť medziregionálnu spoluprácu a integráciu hodnotového reťazca a podporiť rozvoj špecializovaných zoskupení a infraštruktúr, ako sú centrá obehového hospodárstva a iné platformy spolupráce v oblasti inovácií, ktoré spájajú miestne inovačné a priemyselné ekosystémy s cieľmi v oblasti priemyslu, konkurencieschopnosti a spravodlivej transformácie v celej Únii. |
Or. en
Odôvodnenie
Cieľom tejto zmeny je spojiť nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý určí technológie a priemyselné odvetvia, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť EÚ, s nástrojom stratégií pre inteligentnú špecializáciu, ktorý určí jedinečné konkurenčné výhody a silné stránky regiónu. Táto kombinácia stanovovania priorít zhora nadol s regionálnymi prepojenými kompetenciami zdola nahor, zakotvenými v inovačných a priemyselných ekosystémoch, bude rozhodujúca pre dosiahnutie konkurencieschopnosti a strategickej nezávislosti EÚ.
Pozmeňujúci návrh 414
Eszter Lakos, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5a) Inovačné ekosystémy sú nevyhnutnou hnacou silou priemyselnej konkurencieschopnosti. Poskytujú inštitucionálne podmienky a verejné služby potrebné na to, aby sa excelentný výskum premenil na životaschopné spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v prípade špičkových technológií, kde dlhé vývojové cykly, vysoká kapitálová náročnosť a regulačná zložitosť presahujú kompetencie univerzitných inovačných služieb a súkromných akcelerátorov. Regióny a mestá umožňujú prelomovým technológiám dosiahnuť pripravenosť na trhu a komerčný úspech vo veľkom meradle tým, že pôsobia naprieč mandátmi, mobilizujú miestny dopyt a podporujú spoločnosti v „údolí smrti“ smerom k nástrojom financovania EÚ a súkromného sektora. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 415
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5a) Európsky fond pre konkurencieschopnosť je nástrojom priemyselnej politiky Únie, ktorý je určený predovšetkým na posilnenie priemyselných subjektov a hodnotových reťazcov Únie. Fond sa implementuje spôsobom, ktorý systematicky uplatňuje zásadu európskej priemyselnej preferencie a zabezpečuje, aby verejné investície Únie podporovali vývoj, výrobu a zavádzanie strategického tovaru, technológií a služieb v Únii a subjektmi usadenými a kontrolovanými v Únii. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 416
Krzysztof Hetman, Adam Jarubas, Borys Budka, Kamila Gasiuk-Pihowicz, Mirosława Nykiel
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5a) Ochrana európskych hodnotových reťazcov a hospodárskych činností závisí od inteligentnej priemyselnej symbiózy inteligentne hospodáriacej s vodou. Rozvoj klastrov pre priemyselné činnosti inteligentne hospodáriacich s vodou, ktoré zabezpečujú dodávky vody prostredníctvom inovatívnych riešení, ako je efektívnosť využívania vody a využívanie regenerovanej vody, má zásadný význam pre zabezpečenie dosiahnutia strategických cieľov EÚ. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 417
András Gyürk
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (5a) S cieľom maximalizovať strategický vplyv financovania Únie by mal ECF vyčleniť primerané zdroje na financovanie rozsiahlych projektov strategického významu s veľkým vplyvom. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 418
Aura Salla
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. | (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability, odolnosti, bezpečnosti a nákladovej efektívnosti. Mala by tiež podporovať bezpečné, odolné a interoperabilné komunikačné siete ako horizontálne prvky kritickej infraštruktúry a infraštruktúry s dvojakým použitím, spôsobilosti v oblasti civilnej bezpečnosti, reakcie na krízy, vojenskú mobilitu a bezpečnú konektivitu. |
Or. en
Odôvodnenie
Digitálna pripojiteľnosť je horizontálnym nástrojom bezpečných, odolných a interoperabilných sietí, ktoré sú základom kritických infraštruktúr a infraštruktúr s dvojakým použitím, civilnej bezpečnosti, reakcie na krízy, vojenskej mobility a bezpečnej konektivity. Uznanie tejto skutočnosti na úrovni odôvodnenia zabraňuje fragmentácii zmien špecifických pre jednotlivé odvetvia a zároveň podporuje pripravenosť, strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť Únie.
Pozmeňujúci návrh 419
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. | (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. ECF by mal podporovať digitalizáciu administratívnych postupov a ďalší rozvoj služieb a nástrojov elektronickej verejnej správy založených na otvorených zdrojoch v členských štátoch. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 420
Dario Nardella, Stefano Bonaccini, Cristina Maestre, Maria Grapini, Giorgio Gori, Claire Fita
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. | (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti, a to aj riešením pretrvávajúcich nedostatkov v pripojiteľnosti, ktoré ovplyvňujú vidiecke a poľnohospodárske oblasti a ktoré obmedzujú konkurencieschopnosť a územnú súdržnosť. |
Or. en
Odôvodnenie
Zabezpečenie digitálnej pripojiteľnosti je nevyhnutné pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Pretrvávajúce nedostatky vo vidieckych a poľnohospodárskych oblastiach naďalej obmedzujú konkurencieschopnosť a prístup k digitálnym službám. Posilnenie pripojiteľnosti podporuje regionálne inovácie, cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu, čím sa zabezpečí, aby sa v rámci digitálnej transformácie na žiadny región nezabudlo v súlade s cieľmi politiky súdržnosti.
Pozmeňujúci návrh 421
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. | (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, čo si vyžaduje verejnú digitálnu infraštruktúru, uľahčenie cezhraničných verejno-verejných partnerstiev a podporu systémov s otvoreným zdrojovým kódom, interoperability a nákladovej efektívnosti s cieľom odstrániť súčasné nedostatky. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 422
Diana Iovanovici Şoşoacă
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. | (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev, a to aj v akademickej a vedeckej oblasti, ktoré môžu generovať inovatívne nápady a projekty, a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. |
Or. ro
Pozmeňujúci návrh 423
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podporu spolupráce v rámci ekosystému, urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého a bezpečného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. | (6) Digitálna pripojiteľnosť má zásadný význam pre podnietenie podpory spolupráce v rámci ekosystému, a to aj v poľnohospodárskom systéme, na urýchlenie inovácií, umožnenie plynulého, bezpečného a odolného prístupu ku kritickým digitálnym kapacitám a riešeniam v celej Únii, uľahčenie cezhraničných verejno-súkromných partnerstiev a podporu interoperability a nákladovej efektívnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 424
Oihane Agirregoitia Martínez
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6a) Priemyselné a technologické spôsobilosti, ktoré sú kľúčom ku konkurencieschopnosti Európy, sú územne zakotvené a sila Európy spočíva v koordinácii jej rôznych regionálnych špecializácií. Stratégie pre inteligentnú špecializáciu predstavujú jedinú celoeurópsku metodiku, ktorá dokáže zosúladiť silné stránky regiónov so strategickými prioritami EÚ, podporiť diverzifikáciu v oblasti súvisiacich technológií a umožniť štruktúrovanú medziregionálnu spoluprácu založenú skôr na komplementárnosti než na duplicite. Priority stratégie pre inteligentnú špecializáciu by sa mali systematicky uznávať a využívať v rámci všetkých nástrojov financovania EÚ na prepojenie strategických cieľov EÚ zhora nadol s regionálnymi inováciami zdola nahor, čím sa miestne silné stránky začlenia do európskych priemyselných hodnotových reťazcov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 425
Eszter Lakos, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6a) Priemyselné a technologické spôsobilosti, ktoré sú kľúčom ku konkurencieschopnosti Európy, sú územne zakotvené a sila Európy spočíva v koordinácii jej rôznych regionálnych špecializácií. Stratégie pre inteligentnú špecializáciu predstavujú jedinú celoeurópsku metodiku, ktorá dokáže zosúladiť silné stránky regiónov so strategickými prioritami EÚ, podporiť diverzifikáciu v oblasti súvisiacich technológií a umožniť štruktúrovanú medziregionálnu spoluprácu založenú skôr na komplementárnosti než na duplicite. Priority stratégie pre inteligentnú špecializáciu by sa mali systematicky uznávať a využívať v rámci všetkých nástrojov financovania EÚ na prepojenie strategických cieľov EÚ zhora nadol s regionálnymi inováciami zdola nahor, čím sa miestne silné stránky začlenia do európskych priemyselných hodnotových reťazcov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 426
Katri Kulmuni, Emma Wiesner
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6a) Priemyselné a technologické spôsobilosti, ktoré sú kľúčom ku konkurencieschopnosti Európy, sú územne zakotvené a sila Európy spočíva v koordinácii jej rôznych regionálnych špecializácií. Stratégie pre inteligentnú špecializáciu predstavujú jedinú celoeurópsku metodiku, ktorá dokáže zosúladiť silné stránky regiónov so strategickými prioritami EÚ, podporiť diverzifikáciu v oblasti súvisiacich technológií a umožniť štruktúrovanú medziregionálnu spoluprácu založenú skôr na komplementárnosti než na duplicite. Priority stratégie pre inteligentnú špecializáciu by sa mali systematicky uznávať a využívať v rámci všetkých nástrojov financovania EÚ na prepojenie strategických cieľov EÚ zhora nadol s regionálnymi inováciami zdola nahor, čím sa miestne silné stránky začlenia do európskych priemyselných hodnotových reťazcov. |
Or. en
Odôvodnenie
Touto zmenou sa rieši kľúčová medzera v konkurencieschopnosti Európy: nie generovanie nápadov, ale ich premena na globálne konkurencieschopné podniky. Regióny a mestá túto medzeru vypĺňajú poskytovaním infraštruktúry, koordináciou ekosystémov, regulačnou podporou a procesom uvádzania na trh.
Pozmeňujúci návrh 427
Jörgen Warborn, Tomas Tobé
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6a) Na podporu spoločensky dôležitých investícií do vývoja, uvádzania do prevádzky a výrobných procesov, ktoré majú najväčší strategický význam pre celkovú konkurencieschopnosť a globálne postavenie Únie, je potrebný rozsiahly a efektívne navrhnutý hlavný nástroj. Nástroj by mal podporovať aj trvalé iniciatívy na zvýšenie kapacít v rámci strategických oblastí spôsobilostí, ktoré majú veľký význam pre Úniu ako celok. |
Or. sv
Pozmeňujúci návrh 428
Claudiu-Richard Târziu
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (6a) Členské štáty by mali zohrávať významnejšiu úlohu pri určovaní investičných priorít v rámci fondu a zabezpečiť, aby podpora Únie odrážala národné hospodárske potreby a strategické záujmy v súlade so zásadou subsidiarity. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 429
Katri Kulmuni, Emma Wiesner
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti činnosťami, ktoré majú pridanú hodnotu Únie v oblasti strategických technológií, infraštruktúr (vrátane výskumných a technologických infraštruktúr), výrobkov, služieb a odvetví. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a inovačných ekosystémov. Konkurencieschopnosť by sa mala chápať ako schopnosť Únie vytvárať udržateľný rast, odolnosť a strategickú nezávislosť prostredníctvom technologickej, sociálnej a spoločenskej transformácie. To si vyžaduje posilnenie územných inovačných ekosystémov, v ktorých miestne a regionálne orgány, znalostné inštitúcie vrátane univerzít aplikovaných vied a poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, podniky, investori a občania spoločne vytvárajú, testujú a zavádzajú inovatívne riešenia. V záujme posilnenia konkurencieschopnosti Únie by podpora z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť mala prispieť k zavádzaniu, rozširovaniu a uvádzaniu riešení založených na výzvach na trh, a to v súlade s rámcovým programom pre výskum a inovácie. |
Or. en
Odôvodnenie
ECF môže dopĺňať 10. rámcový program tým, že sa zameria na zavádzanie, rozširovanie a uvádzanie riešení zameraných na riešenie výziev na trh, čím sa zabezpečí kontinuita od výskumu až po realizáciu a územný vplyv.
Pozmeňujúci návrh 430
Ondřej Krutílek
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces, a to aj prostredníctvom aplikovaného výskumu, pilotných a demonštračných činností a prenosu poznatkov v rámci regionálnych inovačných ekosystémov zahŕňajúcich univerzity, výskumné organizácie, MSP a priemysel. Je potrebné podporovať celý rad činností, ktorých hlavnou pridanou hodnotou je základný výskum a jeho prepojenie s aplikovaným výskumom, a využívať regionálne inovačné ekosystémy s vysokou intenzitou výskumu a inovácií, silnou spoluprácou univerzít a priemyslu a zavedenými stratégiami pre inteligentnú špecializáciu. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 431
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu, ktorá dopĺňa rámcový program pre výskum a inovácie, s cieľom podporiť rozširovanie strategických odvetví a technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces, podporiť dostupnosť vysokokvalifikovanej, zdravej a prispôsobivej pracovnej sily a posilniť odolné a diverzifikované európske dodávateľské reťazce. Malo by sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov a zároveň prispievať k sociálnej a územnej súdržnosti Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 432
Oihane Agirregoitia Martínez
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, (vrátane vedeckých, výskumných a technologických infraštruktúr uznaných v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu), výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov vrátane regionálnych inovačných údolí a konzorcií medziregionálnej spolupráce, ktoré sa opierajú o stratégie pre inteligentnú špecializáciu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 433
Carmen Crespo Díaz, Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví vrátane agropotravinárskeho sektora ako základného piliera bezpečnosti, odolnosti a strategickej autonómie Únie, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov |
Or. es
Pozmeňujúci návrh 434
Daniel Attard
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto posilniť investičnú kapacitu na ďalšie posilnenie európskej konkurencieschopnosti činnosťami, ktoré prispievajú k pridanej hodnote Únie v oblasti strategických technológií, infraštruktúr (vrátane výskumných a technologických infraštruktúr), výrobkov, služieb a odvetví. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 435
Diana Iovanovici Şoşoacă
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces a rýchlejšie vykonávanie nových nápadov a návrhov. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. |
Or. ro
Pozmeňujúci návrh 436
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. | (7) Účelom ECF je preto vytvoriť investičnú kapacitu na podporu európskej konkurencieschopnosti v oblasti strategických technológií, infraštruktúr, výrobkov a služieb a odvetví vrátane poľnohospodárstva, ktoré zaručuje potravinovú bezpečnosť, čím sa zabezpečí plynulejší investičný proces. Bude sa ním podporovať vytváranie, spolupráca a rozširovanie inovačných, súkromných finančných a priemyselných ekosystémov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 437
Jörgen Warborn, Tomas Tobé
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7a) Východiskom pre ECF by mala byť podpora investícií do strategicky dôležitých technologických oblastí, ktoré vykazujú najväčšie zlepšenie kapacít, rozvojový potenciál a celkovú pridanú hodnotu pre Úniu ako celok. Preto by sa na projekty, ktoré sa posudzujú z hľadiska podpory z ECF, mala uplatňovať prísna zásada excelentnosti, na základe ktorej sa žiadosti o projekty posudzujú na základe ich pridanej hodnoty pre Úniu ako celok. Uplatňovanie zásady excelentnosti bude kľúčom k dosiahnutiu účelu ECF, ktorým je hmatateľné a udržateľné posilnenie postavenia Únie v globálnom hospodárstve. Úvahy o politike súdržnosti týkajúce sa napríklad geografického rozdelenia preto nie sú v tomto kontexte vhodné. Namiesto toho by sa mali naďalej zohľadňovať prostredníctvom iných nástrojov Únie bez toho, aby sa oslabil prístup maximalizácie pridanej hodnoty ECF. |
Or. sv
Pozmeňujúci návrh 438
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7a) Európsky fond pre konkurencieschopnosť sa nesmie stať vertikálnym nástrojom priemyselnej politiky, prostredníctvom ktorého Únia alebo Komisia vyberá konkrétne spoločnosti, odvetvia alebo technológie ako „víťazov“. Takýto prístup by narúšal hospodársku súťaž, vytváral morálny hazard, podkopával jednotný trh a v konečnom dôsledku by skôr oslabil ako posilnil globálne postavenie Európy. ECF bude namiesto toho pokračovať v horizontálnych intervenciách, ktoré zlepšia rámcové podmienky pre všetky európske podniky, s osobitným zameraním na výskum a inovácie založené na excelentnosti, zjednodušenie pravidiel, lepší prístup k financovaniu a odstránenie regulačných a administratívnych prekážok. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 439
Laura Ballarín Cereza
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7a) Konkurencieschopnosť by sa mala chápať ako schopnosť Únie vytvárať udržateľný rast, odolnosť a strategickú nezávislosť prostredníctvom technologickej, sociálnej a spoločenskej transformácie. To si vyžaduje posilnenie územných inovačných ekosystémov, v ktorých regionálne orgány, znalostné inštitúcie vrátane univerzít aplikovaných vied a poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, podniky, investori a občania spoločne vytvárajú, testujú a zavádzajú inovatívne riešenia. |
Or. en
Odôvodnenie
Konkurencieschopnosť je najsilnejšia, ak má spoločenskú pridanú hodnotu, a preto je dôležité považovať transformáciu za integrovaný proces, ktorý spája technickú transformáciu so sociálnou a spoločenskou transformáciou.
Pozmeňujúci návrh 440
Morten Løkkegaard, Andreas Glück, Yvan Verougstraete, Bart Groothuis
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7a) Pri posudzovaní navrhovaných opatrení by sa mal ECF opierať o kritériá udeľovania zamerané na excelentnosť. Je nevyhnutné, aby sa finančné prostriedky prideľovali prostredníctvom otvorenej súťaže bez zbytočného zohľadňovania geografického rozdelenia s cieľom posilniť priemyselnú základňu Únie a jej schopnosť konkurovať a inovovať. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 441
Claudiu-Richard Târziu
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7a) Fond zabezpečuje spravodlivé a vyvážené geografické rozdelenie investícií medzi členské štáty, pričom sa vyhýba nadmernej koncentrácii v obmedzenom počte ekonomík a prispieva k skutočnej hospodárskej konvergencii a priemyselnému rozvoju v celej Únii. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 442
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7b) Hlavným cieľom Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) je posilniť schopnosť európskych spoločností – najmä MSP, startupov, scaleupov a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou zo všetkých členských štátov – úspešne konkurovať na svetových trhoch. ECF podporuje súkromné investície tým, že prispieva k únii úspor a investícií, uľahčuje cezhraničné investície a zároveň plne rešpektuje otvorenú hospodársku súťaž a integritu jednotného trhu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 443
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 c (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (7c) Výskum a inovácie sú hlavnými hnacími silami dlhodobej konkurencieschopnosti. ECF preto väčšinu svojich horizontálnych intervencií zameriava na odstraňovanie inovačných rozdielov oproti globálnym konkurentom, zabezpečuje bezproblémový prenos špičkového výskumu do trhovo využiteľných riešení a poskytuje európskym spoločnostiam technologickú výhodu, ktorú potrebujú na to, aby sa im darilo v otvorenej globálnej súťaži. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 444
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti a v rámci nich. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. ECF by mal aktívne prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a dodržiavať zásadu „nenarušiť súdržnosť“. Pracovné programy by mali byť koordinované s plánmi národného a regionálneho partnerstva a stratégiami pre inteligentnú špecializáciu. Špecializovaná podpora na budovanie kapacít a poradenstvo by mala posilniť schopnosť regionálnych a miestnych orgánov, energetických spoločenstiev a subjektov sociálneho hospodárstva získať prístup k investíciám podporovaným z ECF a realizovať ich, pričom sa uznáva ich ústredná úloha pri územnom zavádzaní prechodu na čistú energiu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 445
Jüri Ratas, Riho Terras, Tobias Cremer, Sven Mikser
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov Únie bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. Únia sa stane silnejšou, súdržnejšou a odolnejšou a lepšie vybavenou na presadzovanie svojej strategickej odolnosti a dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti tým, že zaručí čo najširšiu účasť spoločností na realizácii projektov financovaných v rámci ECF a umožní čo najširší rozvoj výrobných, výskumných a inovačných hodnotových reťazcov vo všetkých členských štátoch, pričom sa zabráni koncentrácii projektov v obmedzenom počte členských štátov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 446
Borys Budka, Danuše Nerudová, Davor Ivo Stier, Nikolina Brnjac, Eszter Lakos, Miriam Lexmann, Karlo Ressler, Adam Jarubas, Krzysztof Hetman, Kamila Gasiuk-Pihowicz, Mirosława Nykiel, Andrzej Halicki, Iuliu Winkler, Loránt Vincze, Virgil-Daniel Popescu, Inese Vaidere, Tomáš Zdechovský, Siegfried Mureşan, Ioan-Rareş Bogdan, Daniel Buda, Gheorghe Falcă, Adina Vălean, Romana Tomc, Radan Kanev, Eva Maydell, Jan Farský, Rasa Juknevičienė, Andrey Kovatchev, Andrey Novakov, Ilia Lazarov, Sandra Kalniete
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) Hoci je konvergencia inovácií v celej Únii potrebná na zabezpečenie vedúceho postavenia Európy v celosvetovom meradle, naďalej pretrvávajú medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti, ako aj rozdiely v investíciách. Vyvíjalo sa trvalé úsilie o odstránenie inovačnej a investičnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého členského štátu a regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých členských štátov a prechodných regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 447
Jörgen Warborn, Tomas Tobé
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V posledných desaťročiach EÚ stratila vedúce postavenie v mnohých strategických technologických oblastiach a zaostala aj v technologických oblastiach so značným potenciálom do budúcnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť potenciál Únie prostredníctvom výkonnejšieho, starostlivo cieleného a na vplyv zameraného investičného nástroja na úrovni Únie. Zabezpečením hmatateľného zefektívnenia a posilnenia strategických hodnotových reťazcov bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. |
Or. sv
Pozmeňujúci návrh 448
Jaroslava Pokorná Jermanová, Jana Nagyová
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. Financovanie z ECF by malo byť založené na geograficky vyváženom prístupe, ktorý by zahŕňal všetky regióny a členské štáty Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 449
Paolo Borchia, Isabella Tovaglieri, Raffaele Stancanelli
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu využitím regionálnych rozvojových fondov a podporou verejno-súkromných partnerstiev. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. |
Or. en
Odôvodnenie
Využitie plného potenciálu každého regiónu si vyžaduje nielen politické ambície, ale aj konkrétne nástroje. Fondy regionálneho rozvoja poskytujú finančný pákový efekt potrebný na pripojenie menej rozvinutých regiónov k hodnotovým reťazcom EÚ, zatiaľ čo verejno-súkromné partnerstvá sú základným mechanizmom na mobilizáciu doplnkových investícií a odborných znalostí. Ich výslovné uznanie posilňuje praktické nástroje, ktoré sú k dispozícii na odstránenie inovačnej medzery.
Pozmeňujúci návrh 450
Aldo Patriciello
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu využitím fondov regionálneho rozvoja a podporou verejno-súkromných partnerstiev. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 451
Radan Kanev, Miriam Lexmann, Paulius Saudargas
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi rôznymi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti, ako aj rozdiely v investíciách. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej a investičnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 452
Jan Farský, Miriam Lexmann
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi rôznymi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti, ako aj rozdiely v investíciách. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej a investičnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 453
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi členskými štátmi a regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, pričom Únia posilní svoju celkovú priemyselnú základňu, posilní hodnotové reťazce a zníži závislosti prideľovaním podpory na základe excelentnosti a vplyvu, pričom zohľadní špecifickú situáciu menej rozvinutých členských štátov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 454
Krzysztof Hetman, Adam Jarubas, Alexander Bernhuber, Norbert Lins, Borys Budka, Kamila Gasiuk-Pihowicz, Mirosława Nykiel, Céline Imart, Paulo do Nascimento Cabral, Carmen Crespo Díaz, Herbert Dorfmann, Stefan Köhler, Daniel Buda, Maria Walsh
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. | (8) V EÚ naďalej pretrvávajú medzi regiónmi rozdiely v konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyvíjalo trvalé úsilie o odstránenie inovačnej priepasti, a teraz nastal čas uvoľniť plný potenciál každého regiónu. Zabezpečením účinného zapojenia menej rozvinutých a vidieckych regiónov do hodnotových reťazcov EÚ bude mať Únia ako celok lepšiu pozíciu v globálnej konkurencii. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 455
Laura Ballarín Cereza
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Regióny sú kľúčovými aktérmi v rámci európskych inovačných ekosystémov a nenahraditeľnou hnacou silou priemyselnej konkurencieschopnosti. Poskytujú inštitucionálne podmienky a verejné služby potrebné na to, aby sa excelentný výskum premenil na životaschopné spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v prípade špičkových technológií, kde dlhé vývojové cykly, vysoká kapitálová náročnosť a regulačná zložitosť presahujú kompetencie univerzitných inovačných služieb a súkromných akcelerátorov. Regióny umožňujú prelomovým technológiám dosiahnuť pripravenosť na trhu a komerčný úspech vo veľkom meradle tým, že pôsobia naprieč mandátmi, mobilizujú regionálny dopyt a podporujú spoločnosti v „údolí smrti“ smerom k nástrojom financovania EÚ a súkromného sektora. Regióny sú tiež strategickými partnermi pri budovaní udržateľnej priemyselnej konkurencieschopnosti a odolnosti Európy. Je potrebné uznať, že inovačné ekosystémy sú zamerané na miesta a ich úspech a rast závisia od schopnosti regionálnych orgánov zabezpečiť vynikajúce priestorové a sociálne podmienky. |
Or. en
Odôvodnenie
This amendment aims to address Europe’s core competitiveness weakness identified in the Draghi Report and the Competitiveness Compass: Europe’s problem is not the production of ideas or patents, but the failure to convert them into globally competitive businesses. Developing and commercialising breakthrough technologies, particularly deep tech, requires longer time horizons, higher upfront risk, and greater institutional patience than conventional business models. Universities can initiate this journey through research, talent development and early-stage company formation, but their mandates end long before technologies cross the “valley of death” into viable, growing firms. At that point, neither sectoral authorities nor universities are equipped to provide the mix of infrastructure, acceleration services, regulatory navigation and market access support that scaling companies require. Regions, however, can operate precisely in this space: they can convene actors, mobilise regional demand, and build tailored public services that enable young, research driven companies to survive long enough to reach EU and private funding instruments. Recognising this role within the Fund would strengthen Europe’s capacity to deploy sustainable and competitive technologies, not as isolated pilots, but as investable, scalable firms capable of reshaping markets.
Pozmeňujúci návrh 456
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) ECF by nemal podporovať činnosti, ktoré zvyšujú alebo udržiavajú závislosť Únie od fosílnych palív alebo od látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy v zmysle nariadenia (ES) č. 1907/2006 (REACH), perzistentných organických znečisťujúcich látok uvedených v nariadení (EÚ) 2019/1021 alebo nebezpečných látok, ktoré podliehajú obmedzeniam podľa iných platných právnych predpisov Únie. Takéto činnosti sú nezlučiteľné s cieľmi Únie v oblasti klímy, životného prostredia a strategickej autonómie a hrozí, že sa v civilných aj obranných dodávateľských reťazcoch upevnia škodlivé závislosti. Najmä obranný sektor sa vo veľkej miere spolieha na civilné dodávateľské reťazce, v ktorých sú tieto látky prítomné; podpora obranného výskumu a vývoja z ECF by preto mala aktívne uľahčovať prechod európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne od týchto látok, čím by sa posilnila dlhodobá suverenita obranného priemyslu a znížila expozícia dodávateľského reťazca. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 457
Giorgio Gori, Stefano Bonaccini, Annalisa Corrado
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Regióny a mestá sú kľúčovými aktérmi v rámci európskych inovačných ekosystémov a nenahraditeľnou hnacou silou priemyselnej konkurencieschopnosti. Poskytujú inštitucionálne podmienky a verejné služby potrebné na to, aby sa excelentný výskum premenil na životaschopné spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v prípade špičkových technológií, kde dlhé vývojové cykly, vysoká kapitálová náročnosť a regulačná zložitosť presahujú kompetencie univerzitných inovačných služieb a súkromných akcelerátorov. Regióny a mestá umožňujú prelomovým technológiám dosiahnuť pripravenosť na trhu a komerčný úspech vo veľkom meradle tým, že pôsobia naprieč mandátmi, mobilizujú miestny dopyt a podporujú spoločnosti v „údolí smrti“ smerom k nástrojom financovania EÚ a súkromného sektora. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 458
Jana Nagyová, Ondřej Knotek, Tomáš Kubín, Klara Dostalova, András Gyürk, Vilis Krištopans, Afroditi Latinopoulou, Anna Bryłka, Jorge Buxadé Villalba, António Tânger Corrêa
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Pretrvávajúce rozdiely v priemyselných, technologických a inovačných kapacitách v jednotlivých regiónoch Únie predstavujú riziko obmedzenia plného potenciálu jednotného trhu a oslabenia celkovej konkurencieschopnosti Únie. S cieľom riešiť tieto rozdiely vo výkonnosti v oblasti inovácií v celej Únii a posilniť vzostupnú hospodársku konvergenciu by sa v rámci fondu mali stanoviť osobitné orientačné vnútroštátne prostriedky. Oprávnenosť na takúto podporu by sa mala určovať na základe transparentnej, objektívnej a každoročne aktualizovanej metodiky platnej v celej Únii. Na tento účel sa ako základ pre monitorovanie pokroku týchto opatrení používa európsky prehľad výsledkov inovácie, ktorý každoročne uverejňuje Komisia. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 459
Mirosława Nykiel, Borys Budka, Adam Jarubas, Krzysztof Hetman, Kamila Gasiuk-Pihowicz
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Implementácia Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť by mala prispieť ku geograficky vyváženému rozvoju Únie, najmä zvýšením účasti subjektov z členských štátov a regiónov s nižším výskumným a inovačným potenciálom a obmedzenou absorpčnou kapacitou. Na tento účel by mal fond stanoviť vhodné stimulačné mechanizmy (najmä vyrovnávacie a nápravné mechanizmy), ktoré zabezpečia rovnaký prístup k finančným zdrojom a zabránia nadmernej koncentrácii podpory v obmedzenom počte členských štátov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 460
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Európsky fond pre konkurencieschopnosť by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane základných zásad nenarušenej hospodárskej súťaže zakotvených v článkoch 101 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a pri zachovaní integrity a rovnakých podmienok jednotného trhu, najmä v čase, keď Únia a jej členské štáty čoraz viac využívajú nástroje priemyselnej politiky na riešenie strategických závislostí, zvýšenie odolnosti a urýchlenie transformácie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 461
Nicola Procaccini, Alessandro Ciriani, Elena Donazzan, Pietro Fiocchi, Lara Magoni, Francesco Torselli, Mariateresa Vivaldini
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Európa čelí významným demografickým výzvam vrátane starnutia obyvateľstva a nedostatku pracovných síl vo viacerých regiónoch. Tieto trendy môžu oslabiť regionálne inovačné ekosystémy a znížiť schopnosť územia prilákať investície. Implementácia Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť by preto mala prispieť k posilneniu inovačných ekosystémov vo všetkých regiónoch Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 462
Rihards Kols
v mene skupiny ECR
Roberts Zīle
v mene Výboru pre rozpočet
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Cieľ Únie znížiť strategické závislosti by sa mal realizovať spôsobom, ktorý posilní jednotný trh ako celok a zabráni vzniku nových vnútorných závislostí alebo jediných bodov zlyhania v rámci Únie. |
Or. en
Odôvodnenie
Hrozí, že cieľ znížiť strategickú závislosť Únie bude ohrozený, ak sa vytvoria nové závislosti v rámci jednotného trhu v podobe jediných bodov zlyhania alebo nadmernej koncentrácie strategických hodnotových reťazcov v obmedzenom počte členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 463
Inese Vaidere
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Cieľ Únie znížiť strategické závislosti by sa mal realizovať spôsobom, ktorý posilní jednotný trh ako celok a zabráni vzniku nových vnútorných závislostí alebo jediných bodov zlyhania v rámci Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 464
Jüri Ratas
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8a) Cieľ Únie znížiť strategické závislosti by sa mal realizovať spôsobom, ktorý posilní jednotný trh ako celok a zabráni vzniku nových vnútorných závislostí alebo jediných bodov zlyhania v rámci Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 465
Rihards Kols
v mene skupiny ECR
Roberts Zīle
v mene Výboru pre rozpočet
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8b) Meniace sa bezpečnostné prostredie, zvýšené obavy o bezpečnosť a priame vojenské hrozby, ktorým čelia východné regióny Únie hraničiace s Ruskom a Bieloruskom, ovplyvňujú verejné a súkromné investičné rozhodnutia, vedú k neoptimálnym investičným situáciám a vytvárajú ďalšie výzvy pre rozvoj strategických hodnotových reťazcov. Verejná podpora Únie by mala byť primerane prispôsobená, aby sa riešili tieto zlyhania trhu a aby sa zabezpečila geografická odolnosť priemyselnej a technologickej základne Únie voči zhmotneným konvenčným vojenským hrozbám. |
Or. en
Odôvodnenie
Zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie na vonkajšej hranici Únie s Ruskom a Bieloruskom vytvára zdokumentované zlyhanie trhu: súkromné investície sú tlmené zvýšeným vnímaním rizika a strategické hodnotové reťazce sa rozvíjajú nerovnomerne. Uznáva sa to v oznámení Komisie o regiónoch na východnom krídle a v následných záveroch Európskej rady.
Pozmeňujúci návrh 466
Inese Vaidere
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8b) Meniace sa bezpečnostné prostredie, zvýšené obavy o bezpečnosť a priame vojenské hrozby, ktorým čelia východné regióny EÚ hraničiace s Ruskom a Bieloruskom, ovplyvňujú verejné a súkromné investičné rozhodnutia, vedú k neoptimálnym investičným situáciám a vytvárajú ďalšie výzvy pre rozvoj strategických hodnotových reťazcov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 467
Jüri Ratas
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8b) Meniace sa bezpečnostné prostredie, zvýšené obavy o bezpečnosť a priame vojenské hrozby, ktorým čelia východné regióny EÚ hraničiace s Ruskom a Bieloruskom, ovplyvňujú verejné a súkromné investičné rozhodnutia, vedú k neoptimálnym investičným situáciám a vytvárajú ďalšie výzvy pre rozvoj strategických hodnotových reťazcov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 468
Rihards Kols
v mene skupiny ECR
Roberts Zīle
v mene Výboru pre rozpočet
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 c (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8c) Podpora v rámci ECF by mala v relevantných prípadoch prispieť k zabezpečeniu diverzifikovaných a cezhraničných hodnotových reťazcov Únie, ktoré integrujú dodávateľov, výrobcov, inovátorov, poskytovateľov infraštruktúry, MSP a koncových používateľov z rôznych členských štátov. V pracovných programoch by sa táto zásada mala premietnuť do návrhu výziev, kritérií oprávnenosti a udeľovania grantov, pričom by sa mali zohľadniť ciele, ako je celková bezpečnosť, odolnosť, spôsobilosť a investičné výzvy, ktoré ovplyvňujú rozvoj takýchto hodnotových reťazcov, najmä v regiónoch vystavených vyšším bezpečnostným rizikám. |
Or. en
Odôvodnenie
Premietne logiku diverzifikácie a cezhraničného hodnotového reťazca do návrhu pracovných programov, oprávnenosti výziev a kritérií na udelenie grantu.
Pozmeňujúci návrh 469
Inese Vaidere
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 c (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8c) Podpora v rámci ECF by na tento účel mala v relevantných prípadoch prispieť k zabezpečeniu diverzifikovaných a cezhraničných hodnotových reťazcov Únie, ktoré integrujú dodávateľov, výrobcov, inovátorov, poskytovateľov infraštruktúry, MSP a koncových používateľov z rôznych členských štátov. V pracovných programoch by sa to malo premietnuť do návrhu výziev, kritérií oprávnenosti a udeľovania grantov, pričom by sa mali zohľadniť ciele, ako je celková bezpečnosť, odolnosť, spôsobilosť a investičné výzvy, ktoré ovplyvňujú rozvoj takýchto hodnotových reťazcov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 470
Jüri Ratas
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 c (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (8c) Podpora v rámci ECF by na tento účel mala v relevantných prípadoch prispieť k zabezpečeniu diverzifikovaných a cezhraničných hodnotových reťazcov Únie, ktoré integrujú dodávateľov, výrobcov, inovátorov, poskytovateľov infraštruktúry, MSP a koncových používateľov z rôznych členských štátov. V pracovných programoch by sa to malo premietnuť do návrhu výziev, kritérií oprávnenosti a udeľovania grantov, pričom by sa mali zohľadniť ciele, ako je celková bezpečnosť, odolnosť, spôsobilosť a investičné výzvy, ktoré ovplyvňujú rozvoj takýchto hodnotových reťazcov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 471
Borys Budka, Siegfried Mureşan, Ioan-Rareş Bogdan, Daniel Buda, Gheorghe Falcă, Adina Vălean, Romana Tomc, Radan Kanev, Tomáš Zdechovský, Inese Vaidere, Virgil-Daniel Popescu, Andrzej Halicki, Loránt Vincze, Iuliu Winkler, Mirosława Nykiel, Kamila Gasiuk-Pihowicz, Krzysztof Hetman, Adam Jarubas, Miriam Lexmann, Karlo Ressler, Eszter Lakos, Nikolina Brnjac, Davor Ivo Stier, Danuše Nerudová, Jan Farský, Rasa Juknevičienė, Andrey Kovatchev, Andrey Novakov, Ilia Lazarov, Emil Radev, Sandra Kalniete
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. | (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. Okrem toho sú východné pohraničné regióny EÚ kľúčové pre európsku bezpečnosť a obranu, zatiaľ čo v oblasti inovácií často nedosahujú dostatočné výsledky. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 472
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. | (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ, ako sa uvádza v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, hlbokomorského pozorovania, bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 473
Paolo Borchia, Isabella Tovaglieri, Raffaele Stancanelli
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. | (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, základný a aplikovaný výskum bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 474
Aldo Patriciello
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. | (9) Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické bohatstvo, ktoré je prínosom pre Úniu ako celok – vrátane blízkosti tretích krajín, výnimočných podmienok na výskum vesmíru a astrofyziku, základný a aplikovaný výskum bohatého potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov, bohatej biodiverzity a rozsiahlych námorných zón. V rámci ECF by sa mal využiť ich potenciál ako geostrategických predsunutých základní, najmä na podporu cieľov Únie v oblasti bezpečnosti, pripravenosti, regionálnych hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 475
Oliver Schenk, Marion Walsmann, Hildegard Bentele
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (9a) Posilnenie konkurencieschopnosti Únie si vyžaduje plnú mobilizáciu jej priemyselnej základne vo všetkých regiónoch. Regióny, ktoré prechádzajú štrukturálnou priemyselnou transformáciou vrátane tých, ktoré sú ovplyvnené prechodom na klimatickú neutralitu, predstavujú významný potenciál pre zavádzanie a rozširovanie strategických technológií. Európsky fond pre konkurencieschopnosť by preto mal podporovať rozvoj konkurencieschopných priemyselných ekosystémov v takýchto regiónoch, pričom by mal vychádzať z existujúcich aktív, zručností a infraštruktúry. Táto podpora by mala byť cielená a zameraná na efektívnosť, pričom by sa mala zabezpečiť súčinnosť s existujúcimi nástrojmi Únie a zároveň by sa malo zabrániť prekrývaniu a zbytočnej administratívnej záťaži. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 476
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. | (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. |
| _________________ | |
| 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. | |
| 11 COM(2025) 543 |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 477
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. | (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. Okrem toho by sa mal fondom ECF zabezpečiť súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu a banky pre dekarbonizáciu priemyslu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. |
| _________________ | |
| 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. | |
| 11 COM(2025) 543 |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 478
Oihane Agirregoitia Martínez
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. | (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k výskumným a technologickým infraštruktúram a podporou účasti regionálnych inovačných subjektov vrátane technologických centier, kooperatívnych výskumných centier a medziregionálnych partnerstiev, ako je napríklad iniciatíva Vanguard, v konzorciách financovaných z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. |
| _________________ | _________________ |
| 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. | 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. |
| 11 COM(2025) 543 | 11 COM(2025) 543 |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 479
Eszter Lakos, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. | (10) Komisia by mala zabezpečiť účinnú koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by pracovný program prijatý podľa tohto nariadenia mal umožniť využitie výsledkov zložky „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 , rámcového programu Horizont Európa 9 alebo akýchkoľvek iných programov Únie alebo vnútroštátnych programov, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3, v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. |
| _________________ | _________________ |
| 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. | 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. |
| 11 COM(2025) 543 | 11 COM(2025) 543 |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 480
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. | (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel a primárny sektor budú využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. |
| _________________ | _________________ |
| 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. | 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. |
| 11 COM(2025) 543 | 11 COM(2025) 543 |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 481
Carmen Crespo Díaz, Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európsky priemysel bude využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. | (10) Komisia by mala zabezpečiť úzku koordináciu a synergie medzi všetkými zdrojmi finančných prostriedkov Únie vo VFR. Na tento účel bude rámcový program pre výskum a inovácie úzko prepojený s ECF, aby sa zabezpečilo, že európske priemyselné odvetvia a primárny sektor budú využívať výsledky výskumu financovaného Úniou na ďalšie inovácie a výrobu v Európe. S cieľom podporiť synergie by sa pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia mali začleniť do osobitnej a vyhradenej časti a mali by zabezpečiť súlad so zložkou „Konkurencieschopnosť“ časti II „Konkurencieschopnosť a spoločnosť“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]10 [rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa]11 v súlade s postupom výboru stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho sa fondom ECF zabezpečí súlad s typmi akcií, ktoré sa plánujú vykonávať v rámci Inovačného fondu, najmä pri vypracúvaní pracovných programov. |
| _________________ | |
| 10 Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. | |
| 11 COM(2025) 543. |
Or. es
Pozmeňujúci návrh 482
Aura Salla
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10a) Mestá a mestské regióny zohrávajú dôležitú úlohu pri transformácii excelentnosti výskumu a inovácií do priemyselného využitia, uplatnenia na trhu a rozširovania podnikov. Sústreďujú výskum, talenty, infraštruktúru, verejný dopyt a inovačné ekosystémy a môžu podporovať spoluprácu medzi spoločnosťami, startupmi, univerzitami, výskumnými a technologickými organizáciami, investormi a verejnými orgánmi. Fond by mal v relevantných prípadoch uznávať mestá a mestské regióny ako strategických partnerov pri posilňovaní udržateľnej priemyselnej konkurencieschopnosti, odolnosti a zavádzaní emisne neutrálnych, digitálnych a bezpečných riešení. |
Or. en
Odôvodnenie
Mestá a mestské regióny sú kľúčovým prostredím, kde sa spája výskum, talenty, infraštruktúra, spoločnosti a verejný dopyt. Pomáhajú preklenúť medzeru medzi výskumom a uvedením na trh tým, že podporujú inovačné ekosystémy, testujú nové riešenia a umožňujú spoločnostiam rozširovať ich. Uznanie ich úlohy v rámci ECF by posilnilo schopnosť fondu zabezpečiť udržateľnú priemyselnú konkurencieschopnosť, odolnosť a zavádzanie emisne neutrálnych, digitálnych a bezpečných technológií v celej Únii.
Pozmeňujúci návrh 483
Carmen Crespo Díaz, Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10a) (10a) Zdôrazňuje, že pri zabezpečení strategickej súdržnosti medzi Európskym fondom pre konkurencieschopnosť a programom Horizont Európa musia výskumné a inovačné činnosti v rámci programu Horizont Európa zostať otvorené, inkluzívne a v prvom rade založené na vedeckej excelentnosti; zdôrazňuje, že prístup k financovaniu výskumu v Únii by nemal byť neprimerane obmedzovaný úzko vymedzenými politickými rámcami, aby sa zachovala akademická sloboda a umožnilo sa rôznym vedeckým prístupom prispievať k dlhodobej konkurencieschopnosti. |
Or. es
Pozmeňujúci návrh 484
Letizia Moratti, Massimiliano Salini, Fulvio Martusciello
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (10a) Je nevyhnutné, aby programovanie EÚ pokrývalo celý investičný proces, od základného a aplikovaného výskumu až po transfer technológií a priemyselné využitie. Na účinné posilnenie inovácií a podporu rastu je nevyhnutná silná koordinácia a zosúladenie nástrojov financovania poskytovaných v rámci ECF a spoločného výskumu podporovaného v rámci II. piliera programu Horizont Európa. Preto musí byť riadenie ECF a jeho prepojenie s ostatnými fondmi účinné, transparentné, skutočne reprezentatívne a založené na jasných vykonávacích mechanizmoch. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 485
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (11) S cieľom podporiť synergie medzi akciami v rámci ECF a Inovačného fondu by sa pracovnými programami ECF mal zabezpečiť súlad s prioritami a typmi akcií, ktoré by sa mohli financovať z Inovačného fondu. ECF, Horizont Európa a Inovačný fond budú spoločne poskytovať súdržnú podporu konkurencieschopnosti Únie. | (11) S cieľom podporiť synergie medzi akciami v rámci ECF a Inovačného fondu by sa pracovnými programami ECF mal zabezpečiť súlad s prioritami a typmi akcií, ktoré by sa mohli financovať z Inovačného fondu. ECF, Horizont Európa a Inovačný fond budú spoločne poskytovať súdržnú podporu konkurencieschopnosti Únie, a to aj v poľnohospodárstve. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 486
Barry Andrews, Yvan Verougstraete
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (11a) Konkurencieschopnosť sa posilňuje prostredníctvom otvorenosti, pevných hospodárskych vzťahov a vzájomne výhodných partnerstiev s tretími krajinami, čím sa zvyšuje odolnosť dodávateľského reťazca, aj keď nie výlučne, pokiaľ ide o kritické suroviny. Opatrenia v oblasti konkurencieschopnosti v rámci ECF s vonkajším rozmerom by sa mali v prípade potreby podporovať a vykonávať v súčinnosti s opatreniami v rámci piliera konkurencieschoposi v nástroji Globálna Európa. Na tento účel budú ECF a pracovné programy nástroja Globálna Európa aktívne hľadať synergie a príležitosti na spoločné investície, napríklad prostredníctvom Global Gateway, v rôznych strategických oblastiach politiky a odvetviach s cieľom podporiť širšie ciele EÚ v oblasti konkurencieschopnosti. Partnerstvá a investície Global Gateway v partnerských krajinách musia byť založené na reciprocite a preukázateľnom, konkrétnom vzájomnom prospechu a záujme. Vonkajší rozmer Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť by sa mal posilniť s cieľom podporiť takéto partnerstvá a investície. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 487
Morten Løkkegaard, Andreas Glück, Yvan Verougstraete, Bart Groothuis
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (11a) Výskum financovaný Úniou môže priniesť cenné patenty a duševné vlastníctvo, najmä v rámci programu Horizont Európa. S cieľom zvýšiť európsku konkurencieschopnosť a zabezpečiť účinné zhodnocovanie poznatkov by mal ECF uľahčiť prístup k financovaniu pre spoločnosti, ktoré sa snažia získať, licencovať alebo rozvíjať duševné vlastníctvo vyplývajúce z výskumu financovaného z programu Horizont Európa, a tým urýchliť transformáciu takýchto výsledkov na riešenia pripravené na uvedenie na trh v rámci Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 488
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (11a) Program Horizont Európa zostáva plne autonómnym samostatným programom, pričom zabezpečuje súdržnosť a komplementárnosť s ECF prostredníctvom zosúladených strategických priorít bez toho, aby bolo dotknuté jeho vlastné riadenie, hodnotiace kritériá založené na excelentnosti a nezávislý súbor pravidiel. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 489
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (12) Okrem toho, aby sa predpokladalo silné prepojenie s nástrojom na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, pracovný program ECF by mal zabezpečiť súlad s vybranými projektmi a prioritami v oblasti konkurencieschopnosti stanovenými v rámci tohto nástroja. | vypúšťa sa |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 490
Bruno Tobback, Thomas Pellerin-Carlin, Yannis Maniatis, Daniel Attard
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (12) Okrem toho, aby sa predpokladalo silné prepojenie s nástrojom na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, pracovný program ECF by mal zabezpečiť súlad s vybranými projektmi a prioritami v oblasti konkurencieschopnosti stanovenými v rámci tohto nástroja. | (12) Okrem toho, aby sa predpokladalo silné prepojenie s nástrojom na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, programy ECF by mali zabezpečiť súlad s vybranými prioritami v oblasti konkurencieschopnosti stanovenými v rámci tohto nástroja, pričom by sa mal uplatňovať transparentný prístup založený na dôkazoch, ktorý sa opiera o vedecky podložené a štruktúrované posúdenia konkurencieschopnosti a strategického významu vo všetkých hodnotových reťazcoch čistých technológií, najmä posúdenia investičných medzier v celom hodnotovom reťazci od inovácií cez výrobu až po zavádzanie s cieľom identifikovať a uprednostniť opatrenia a rozpočtové potreby. |
Or. en
Odôvodnenie
Ako bolo oznámené v Kompase konkurencieschopnosti, v roku 2025 mal byť vytvorený nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti spolu s týmto nariadením o ECF. Keďže však tento nástroj ešte nebol spustený, je cenné predstaviť opis toho, čo by mal zahŕňať, na základe práce v správe I4CE.
Pozmeňujúci návrh 491
Jüri Ratas, Riho Terras, Tobias Cremer, Sven Mikser
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (12a) Konkurencieschopnosť a bezpečnosť Únie sú čoraz viac ovplyvňované novými a prelomovými technológiami, najmä umelou inteligenciou a kybernetickou bezpečnosťou. Cielená podpora týchto technológií je nevyhnutná na zabezpečenie vedúceho postavenia v oblasti technológií, ochranu kritickej infraštruktúry a zvýšenie dlhodobej bezpečnosti a odolnosti Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 492
Daniel Attard
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spoločné podniky by sa mali vytvárať v prípadoch, keď je to z ekonomického a obchodného strategického hľadiska potrebné, a keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, členské štáty sú ochotné pripojiť sa k úsiliu a súkromný sektor je ochotný prispieť, a to aj prostredníctvom partnerstiev, konzorcií a dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (IPCEI). |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 493
Matthias Ecke
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať iba v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, členské štáty sú ochotné pripojiť sa k úsiliu a súkromný sektor je ochotný prispieť. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 494
Diana Iovanovici Şoşoacă
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky fungovať podľa osobitného nariadenia s jasne vymedzenými organizačnými kritériami a ukazovateľmi výkonnosti s cieľom zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. |
Or. ro
Pozmeňujúci návrh 495
Nicola Procaccini, Alessandro Ciriani, Elena Donazzan, Pietro Fiocchi, Lara Magoni, Francesco Torselli, Mariateresa Vivaldini
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. Spoločné investície by mali mať najmä formu vecných príspevkov bez povinnosti poskytnúť finančný príspevok. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 496
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Počet spoločných podnikov by preto mal zodpovedať skutočným potrebám a očakávanej pridanej hodnote Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 497
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spolupráca medzi verejnými subjektmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou pri stanovovaní priorít je hlavným mechanizmom na dosiahnutie cieľov ECF. Verejné investície sú primárnym a štandardným nástrojom ECF. ECF uprednostňuje verejno-verejné partnerstvá medzi členskými štátmi, regiónmi, verejnými podnikmi a subjektmi sociálneho hospodárstva. Súkromný sektor prispeje, keď sú verejno-súkromné partnerstvá stanovené vo forme spoločných podnikov, a keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. Súkromní sponzori nezískajú výhradné vlastníctvo výsledkov, ale budú môcť vyvíjať aplikácie založené na verejnom výskume po zaplatení licenčného poplatku. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 498
Eszter Lakos, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom je nevyhnutným prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 499
Laura Ballarín Cereza
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom môže byť prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. | (13) Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom je nevyhnutným prínosom pre európsku konkurencieschopnosť a na dosiahnutie cieľov ECF treba mobilizovať súkromné investície. Preto by malo byť možné implementovať časti rozpočtu ECF prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev spolu s inými verejnými a súkromnými subjektmi, ak je to najúčinnejšia forma implementácie na dosiahnutie politických cieľov stanovených pre výskum a technologický rozvoj, pričom sa zabezpečí doplnkovosť a zabráni sa vytláčaniu súkromných investícií. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných podnikov by sa mali vytvárať v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšie zapojenie Únie, a mali by Únii zabezpečiť primerané hlasovacie práva, ako aj dostatočné spoluinvestície ostatných partnerov s cieľom zvýšiť účinok podpory Únie. S cieľom podporiť synergie a efektívnosť treba na základe posúdených potrieb pre spoločné podniky zabezpečiť centralizované zriadenie a administratívne funkcie. Preto by mal byť počet spoločných podnikov čo najviac obmedzený. |
Or. en
Odôvodnenie
Účinná a efektívna spolupráca medzi verejnou a súkromnou sférou je nevyhnutná pre udržateľnú konkurencieschopnosť. Verejný sektor je dnes prostredníctvom verejného obstarávania najväčším investorom a je nevyhnutné, aby sa tieto prostriedky využívali v prospech inovatívnych riešení so spoločenským významom.
Pozmeňujúci návrh 500
Letizia Moratti, Massimiliano Salini, Fulvio Martusciello, Nicolás Pascual de la Parte
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13a) Výskumné a inovačné klastre zamerané na strategické odvetvia spájajú v celej Európe univerzity, výskumné centrá, priemyselné subjekty, startupy a investorov v rámci integrovaných ekosystémov, ktoré podporujú celý inovačný reťazec od základného výskumu až po priemyselné využitie. Tieto klastre predstavujú kľúčové aktíva pre vedúce postavenie Európy v oblasti technológií, najmä prostredníctvom spoločných infraštruktúr, pokročilých vzdelávacích kapacít, pilotných zariadení a interdisciplinárnej spolupráce. V tejto súvislosti by mal Fond pre konkurencieschopnosť poskytovať účelovú podporu na vytváranie, rozširovanie a prepájanie inovačných klastrov v celej Únii, najmä prostredníctvom investícií do spoločných výskumných a testovacích infraštruktúr, platforiem na prenos technológií, pilotných a demonštračných zariadení a kapacít na rozširovanie strategických technológií. Osobitná pozornosť by sa mala venovať posilneniu účasti MSP v cezhraničných inovačných ekosystémoch a strategických hodnotových reťazcoch. Fond by mal tiež podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi klastrami, uľahčovať prístup k súkromnému kapitálu a rizikovému financovaniu a posilňovať súčinnosť medzi univerzitami, výskumnými organizáciami, priemyslom a verejnými orgánmi s cieľom urýchliť komercializáciu a priemyselné využitie európskych inovácií, znížiť strategickú závislosť a zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť Únie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 501
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (13a) Únia čelí veľkým sociálnym, priemyselným, demokratickým, diplomatickým a environmentálnym výzvam. Rozsah týchto výziev si vyžaduje široký, horizontálny a celospoločenský prístup, pri ktorom vedúca úloha súkromných subjektov nepostačuje. V strategických odvetviach, ktoré vytvárajú základ, na ktorom môže Únia budovať svoju konkurencieschopnosť, by mal mať vedúcu úlohu verejný sektor. Medzi tieto strategické odvetvia patria okrem iného energetika, farmaceutický priemysel, digitálna a iná kritická infraštruktúra. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 502
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. | (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika, pričom sa zabezpečí, aby sa Únia proporcionálne podieľala na rastových výnosoch generovaných podporovanou operáciou. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. Nástroj ECF InvestEU by mal osloviť aj domácnosti, energetické spoločenstvá, subjekty sociálneho hospodárstva, MSP a miestne orgány, ktoré čelia pretrvávajúcim prekážkam v prístupe k finančným nástrojom, a pritom predstavujú významný podiel investícií potrebných na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetiky, klímy a sociálnej oblasti. Na tento účel by sa prostredníctvom súboru nástrojov ECF mali poskytovať špecializované nástroje, štandardizované retailové nástroje a miestni finanční sprostredkovatelia. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 503
Julie Rechagneux, Aleksandar Nikolic, Mélanie Disdier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. | (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií s vysokým pákovým a multiplikačným efektom, najmä od inštitucionálnych investorov, ako sú dôchodkové fondy, poisťovne, spoločnosti spravujúce aktíva a európske štátne investičné fondy, ako aj od investorov rizikového kapitálu, ako sú podnikateľskí anjeli, podnikový rizikový kapitál, platformy kapitálového kolektívneho financovania a fondy rizikového kapitálu. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika, čím by sa odstránila investičná medzera a riešili by sa zlyhania trhu a neoptimálne investičné situácie, ktoré bránia financovaniu strategických priorít Únie. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 504
Letizia Moratti, Massimiliano Salini, Fulvio Martusciello
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. | (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. ECF podporuje územné modely verejno-súkromného partnerstva vrátane oblastí riadenia centier miest, oblastí zlepšenia podnikania a miestnych ekosystémov konkurencieschopnosti, ktoré vytvorili obce a hospodárske subjekty ako nástroje umožňujúce obnovu miest, konkurencieschopnosť MSP, udržateľnosť a zavádzanie inovácií. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 505
Diana Iovanovici Şoşoacă
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. | (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším poskytovaním informácií verejnosti a zainteresovaným stranám, a využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. MSP a startupy majú menej možností prístupu k financovaniu, preto by bolo pre ne prospešné získať podporu prostredníctvom grantov, aby sa mohli zapojiť do inovačného procesu od prvých fáz a podieľať sa na technologickom vývoji. |
Or. ro
Pozmeňujúci návrh 506
Christian Ehler, Oliver Schenk, Matej Tonin, Adina Vălean, Pilar del Castillo Vera, Hildegard Bentele, Angelika Niebler, Eszter Lakos, Wouter Beke, Radan Kanev, Susana Solís Pérez, Virgil-Daniel Popescu, Eva Maydell
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. | (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. Ak je to odôvodnené štrukturálnymi narušeniami trhu, môže cielená a časovo obmedzená podpora prevádzkových výdavkov dopĺňať takéto nástroje s cieľom znížiť riziko priemyselného rozšírenia strategicky dôležitých projektov za predpokladu, že takáto podpora spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 507
Aura Salla
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. | (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. Ak je to odôvodnené štrukturálnymi narušeniami trhu, môže cielená a časovo obmedzená podpora prevádzkových výdavkov dopĺňať takéto nástroje s cieľom znížiť riziko priemyselného rozšírenia strategicky dôležitých projektov za predpokladu, že takáto podpora spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 508
Radan Kanev
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné. | (14) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov a potenciálu rozpočtu Únie na znižovanie rizika. Maximalizuje sa ním pridaná hodnota akcií Únie a priláka sa súkromný kapitál na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne, a to aj využívaním inovačných nástrojov financovania vrátane verejno-súkromných spoločných investícií s asymetrickou návratnosťou rizika. V tomto ohľade by sa malo uprednostniť využívanie finančných nástrojov, ktoré prilákajú súkromných investorov vždy, keď je to možné, pričom granty by sa mali vyhradiť predovšetkým na opatrenia, ktoré nevytvárajú životaschopné zdroje príjmov alebo úspor na podporu splácania, ako je ochrana zdravia a prevencia alebo iné ciele verejného záujmu, v prípade ktorých sa nepredpokladá komerčná návratnosť. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 509
Marc Botenga
v mene skupiny The Left
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14a) ECF by mal počas celého investičného procesu využívať celý súbor nástrojov rozpočtu Únie na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov. Mal by prispieť k vytvoreniu „investičnej kultúry“ lepším využívaním verejných prostriedkov. Maximalizuje pridanú hodnotu opatrení Únie na zabezpečenie konkurencieschopnej inovačnej a priemyselnej základne tým, že sa zameria na základnú verejnú infraštruktúru. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 510
András Gyürk
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (14b) V prípade inovácií v počiatočnom štádiu a vysokorizikového technologického vývoja, pokiaľ ide o MSP a startupy, môže zostať hlavným nástrojom financovanie bez odovzdania podielu, ako sú granty, čo odráža obmedzenú schopnosť týchto subjektov získať prístup k finančným nástrojom a potrebu podporovať prelomové inovácie. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 511
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (15) V Draghiho správe sa vyzýva na väčšiu investičnú podporu na odstránenie rozdielu v investíciách a Program InvestEU sa považuje za hlavný nástroj na rozdelenie rizika, ktorý treba použiť. Nástrojom ECF InvestEU by sa mala vytvoriť jednotná rozpočtová záruka a poskytovať finančné nástroje na podporu konkurencieschopnosti EÚ. | (15) V Draghiho správe sa vyzýva na väčšiu investičnú podporu na odstránenie rozdielu v investíciách a Program InvestEU sa považuje za hlavný nástroj na rozdelenie rizika, ktorý treba použiť. Nástrojom ECF InvestEU by sa mala vytvoriť jednotná rozpočtová záruka a poskytovať finančné nástroje na podporu konkurencieschopnosti EÚ. Rozpočtová záruka EÚ by mala byť k dispozícii od začiatku programu, aby sa zabezpečila okamžitá viditeľnosť a istota pre vykonávacích partnerov, umožnil sa včasný rozvoj projektov a maximalizoval sa katalytický účinok rozpočtovej záruky Únie na súkromné investície. Včasná dostupnosť záruky tiež znižuje riziko oneskoreného nasadenia, ktoré je vlastné nástrojom založeným na portfóliu a zabezpečuje, že ECF prispeje k odstráneniu investičnej medzery Únie od začiatku obdobia VFR 2028 – 2034. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 512
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (15) V Draghiho správe sa vyzýva na väčšiu investičnú podporu na odstránenie rozdielu v investíciách a Program InvestEU sa považuje za hlavný nástroj na rozdelenie rizika, ktorý treba použiť. Nástrojom ECF InvestEU by sa mala vytvoriť jednotná rozpočtová záruka a poskytovať finančné nástroje na podporu konkurencieschopnosti EÚ. | (15) V Draghiho správe sa vyzýva na väčšiu investičnú podporu na odstránenie rozdielu v investíciách a Program InvestEU sa považuje za hlavný nástroj na rozdelenie rizika, ktorý treba použiť. Nástrojom ECF InvestEU by sa mala vytvoriť jednotná rozpočtová záruka a poskytovať finančné nástroje na podporu konkurencieschopnosti EÚ. Je nevyhnutné posilniť využívanie rozpočtových záruk v súlade s odporúčaniami Draghiho správy a v úzkej spolupráci s EIB. Záruky mobilizujú súkromné investície s väčším pákovým efektom na urýchlenie súkromných investícií a s nižším vplyvom na rozpočet, a mali by sa uprednostňovať pred nenávratnými grantmi, ktoré majú obmedzený vplyv na efektívnosť výdavkov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 513
Daniel Attard
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (15) V Draghiho správe sa vyzýva na väčšiu investičnú podporu na odstránenie rozdielu v investíciách a Program InvestEU sa považuje za hlavný nástroj na rozdelenie rizika, ktorý treba použiť. Nástrojom ECF InvestEU by sa mala vytvoriť jednotná rozpočtová záruka a poskytovať finančné nástroje na podporu konkurencieschopnosti EÚ. | (15) V Draghiho správe sa vyzýva na väčšiu investičnú podporu na odstránenie rozdielu v investíciách a Program InvestEU sa považuje za hlavný nástroj na rozdelenie rizika, ktorý treba použiť. Nástrojom ECF InvestEU by sa mala vytvoriť jednotná rozpočtová záruka a poskytovať finančné nástroje na podporu konkurencieschopnosti EÚ. S cieľom zabezpečiť zameranie a vplyv nástroja ECF InvestEU by sa mal zvýšiť jeho objem a mali by sa poskytnúť rozpočtové záruky a finančné nástroje. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 514
Jüri Ratas, Riho Terras, Tobias Cremer, Sven Mikser
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (15a) V oznámení Európskej komisie s názvom „Silné regióny pre bezpečnú Európu“ o východných regiónoch EÚ hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou1a sa zdôrazňuje potreba posúdiť, ako môžu tieto regióny čo najúčinnejšie využiť príležitosti, ktoré ponúka pripravovaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť. Cieľom je zabezpečiť, aby inovácie a priemyselná transformácia boli na týchto územiach pevnejšie ukotvené, najmä v strategických odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, biohospodárstvo, obranný priemysel a odolné dodávateľské reťazce. __________________ 1ahttps://ec.europa.eu/regional_policy/sources/communication/eastern-border/communication-eastern-border-2026.pdf. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 515
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (15a) Vzhľadom na obnovený význam InvestEU by Rada guvernérov Európskej investičnej banky mala zaviesť vhodné opatrenia na dodržiavanie najvyšších štandardov externého prudenciálneho dohľadu a zároveň zvážiť potrebné úpravy vyplývajúce z jedinečného obchodného modelu EIB. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 516
Jörgen Warborn, Tomas Tobé
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (15a) Finančná podpora prostredníctvom ECF by sa mala spravidla poskytovať vo forme rozpočtových záruk a finančných nástrojov, zatiaľ čo priame granty sa môžu udeľovať len vo výnimočných prípadoch a v prípade závažných dôvodov. |
Or. sv
Pozmeňujúci návrh 517
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (16) V rýchlo sa meniacom hospodárskom, sociálnom, bezpečnostnom a geopolitickom prostredí nedávne skúsenosti poukázali na potrebu pružnejšieho viacročného finančného rámca a jeho programov. Na tento účel a v súlade s cieľmi ECF by sa pri financovaní mali v rozpočtovom postupe náležite zohľadniť vyvíjajúce sa politické potreby a priority Únie, ako sú uvedené v príslušných dokumentoch uverejnených Komisiou, a zároveň by sa mala zabezpečiť potrebná predvídateľnosť pri realizácii investícií. | (16) V rýchlo sa meniacom hospodárskom, sociálnom, bezpečnostnom a geopolitickom prostredí nedávne skúsenosti poukázali na chýbajúce strategické predvídanie a plánovanie Komisie, ako aj na potrebu predvídateľného viacročného finančného rámca a jeho programov. Základné verejné investície do infraštruktúry a potreby rozvoja sa nemenia každý druhý deň. Viazanie rozpočtov na jednotlivé segmenty politiky je rovnako dôležité na zabezpečenie predvídateľnosti, demokratickej zodpovednosti a súladu s dlhodobými cieľmi ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 518
Julie Rechagneux, Aleksandar Nikolic, Mélanie Disdier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. S cieľom zabezpečiť účinné prideľovanie finančných prostriedkov počas celého investičného procesu by Komisia mala vychádzať z portálu InvestEU a ďalej ho rozvíjať ako jednotný, užívateľsky prívetivý digitálny vstupný bod, ktorý poskytuje prehľad o investičných príležitostiach podporovaných Úniou a spája navrhovateľov projektov, inštitucionálnych investorov, investorov rizikového kapitálu a verejné orgány na úrovni Únie, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 519
Aura Salla
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. Podpora v rámci ECF by mala prispieť k fungovaniu a prehĺbeniu vnútorného trhu. Mala by zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, fragmentácii vnútorného trhu a neefektívnemu zdvojovaniu vnútroštátnych opatrení a zároveň podporovať rozsah, cezhraničnú spoluprácu, pridanú hodnotu Únie a rozvoj konkurencieschopných európskych hodnotových reťazcov. |
Or. en
Odôvodnenie
Fond by mal vnútorný trh posilňovať, nie fragmentovať. Podpora Únie by mala byť zameraná na projekty s jasnou európskou pridanou hodnotou a nemala by nahrádzať vnútroštátne opatrenia, ktoré narúšajú hospodársku súťaž.
Pozmeňujúci návrh 520
Oihane Agirregoitia Martínez
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy, ako aj výskumné a technologické organizácie, technologické centrá a kooperatívne výskumné subjekty pôsobiace v rámci regionálnych rámcov inteligentnej špecializácie. Regionálnym a národným podporným bankám a sprostredkovateľom by sa malo umožniť smerovať podporu z ECF do MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, a to aj prostredníctvom zjednodušených mechanizmov prístupu na jednom mieste, ktoré by boli zosúladené s existujúcimi regionálnymi štruktúrami financovania. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 521
Daniel Attard
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, sociálnych partnerov, finančné inštitúcie, investorov, výskumné a technologické organizácie, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. Malo by sa vynaložiť maximálne úsilie na zníženie administratívnej záťaže MSP, najmä pokiaľ ide o požiadavky na podávanie správ finančným inštitúciám, keď žiadajú o zvýhodnené úvery prostredníctvom záruk za úvery. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 522
Claudiu-Richard Târziu
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov, pričom by sa mala výrazne znížiť administratívna záťaž a mali by sa zaviesť jasné a predvídateľné postupy, ktoré budú prístupné pre žiadateľov zo všetkých členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu,, a zabezpečiť rovnaký prístup vo všetkých členských štátoch a poskytovať cielenú technickú pomoc žiadateľom z menej rozvinutých regiónov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 523
Radan Kanev
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu, pričom by mal venovať osobitnú pozornosť možnej priemyselnej spolupráci a synergiám v prípadoch, keď jeden nástroj financovania podporuje viac ako jedného prijímateľa. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 524
Jüri Ratas, Riho Terras, Tobias Cremer, Sven Mikser
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa, znížených požiadaviek na podávanie správ, špecializovaných mechanizmov administratívnej a poradenskej podpory a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 525
Paolo Borchia, Isabella Tovaglieri, Raffaele Stancanelli, András Gyürk
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, obchodné a priemyselné komory, organizácie na podporu podnikania, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 526
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, MVO, subjekty sociálneho hospodárstva, inovatívne startupy a inovatívne scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 527
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pozornosť ECF by sa mala sústrediť na európskych prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä európsky priemysel, MSP, startupy a scaleupy, ktoré vznikli v Únii a ktoré sú kontrolované subjektmi Únie alebo pridružených tretích krajín. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 528
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. Pri navrhovaní nástrojov financovania Únie by sa mala pozornosť ECF sústrediť na prijímateľov finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy vrátane tých, ktoré vznikli v rámci nadchádzajúceho 28. režimu. | (17) ECF by mal uľahčiť prístup k financovaniu z programov Únie prostredníctvom rýchlych, jednoduchších a harmonizovaných postupov zameraných na používateľa a mal by zlepšiť súdržnosť medzi nástrojmi Únie a s investíciami členských štátov. ECF by mal zabezpečiť, aby prijímatelia finančných prostriedkov Únie, a to najmä priemysel, MSP, startupy a scaleupy, slúžili strategickým cieľom verejného,sociálneho a priemyselného rozvoja. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 529
Niels Fuglsang, Hildegard Bentele
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17a) Misie EÚ koordinujú financovanie a opatrenia zamerané na ambiciózne, cielené a časovo ohraničené ciele, ktoré sú plne v súlade s prioritami EÚ. Umožňujú transformačný a systémový vplyv na spoločnosť tým, že podporujú medziodborovú, medziodvetvovú, medzipolitickú a cezhraničnú spoluprácu. Vytváraním súčinnosti medzi programami a nástrojmi misie EÚ zabezpečujú kontinuitu podpory počas celého inovačného procesu a urýchľujú prechod od poznatkov k vplyvu. Urýchľujú najmä vývoj, rozširovanie a zavádzanie inovatívnych riešení a pomáhajú vytvárať vedúce trhy pre nové produkty a služby. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 530
Paolo Borchia, Isabella Tovaglieri, Raffaele Stancanelli, András Gyürk
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17a) Prístup k financiám a úverom sú základnými podmienkami európskej konkurencieschopnosti, najmä pre MSP, startupy a scaleupy pôsobiace v strategických odvetviach a hodnotových reťazcoch. ECF by preto mal uľahčiť vývoj finančných produktov vrátane nástrojov založených na zárukách, ktoré by dokázali zlepšiť prístup k úverom na produktívne investície spojené s internacionalizáciou, digitalizáciou, priemyselnou transformáciou, dekarbonizáciou a odolnosťou európskeho trhu. |
Or. en
Odôvodnenie
Prístup k úverom by mal byť jasnejšie formulovaný ako kľúčový nástroj konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP, startupov a scaleupov. V mnohých prípadoch je výzvou nielen dostupnosť financovania Únie, ale aj schopnosť podnikov získať prístup k vhodným dlhovým nástrojom a nástrojom založeným na zárukách na financovanie produktívnych investícií, priemyselnej transformácie a expanzie na trhu.
Pozmeňujúci návrh 531
Claudiu-Richard Târziu
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (17a) Osobitná pozornosť sa venuje posilneniu priemyselných ekosystémov v členských štátoch strednej a východnej Európy s cieľom znížiť štrukturálne nerovnováhy v rámci jednotného trhu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 532
Ondřej Krutílek
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | vypúšťa sa |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 533
Oihane Agirregoitia Martínez
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: energetická infraštruktúra, dekarbonizácia priemyslu a čisté technológie; digitálna infraštruktúra a agilné vedúce postavenie v digitálnej oblasti – výslovne vrátane kybernetickej bezpečnosti a kvantových technológií ako podporných pilierov; zdravie, biotechnológie a udržateľná prosperita; kritické suroviny, bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. V každom segmente politiky by sa mali identifikovať pokročilé a podporné technológie, ktoré sa týkajú jeho rozsahu pôsobnosti, vrátane pokročilých výrobných procesov, pokročilých materiálov, kybernetickej bezpečnosti, kvantových technológií, umelej inteligencie a palív z obnoviteľných zdrojov. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 534
Jüri Ratas, Riho Terras, Tobias Cremer, Sven Mikser
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. Domnieva sa, že na opatrenia obranného priemyslu by sa mal jasne vyčleniť väčší podiel orientačného finančného krytia segmentu politiky Odolnosť a bezpečnosť, Obranný priemysel a Vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 535
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie, pričom by sa malo zabezpečiť, aby tieto segmenty mali primerané zdroje a aby sa žiadna z priorít neuskutočňovala na úkor ostatných: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a biohospodárstvo; odolná, bezpečná a chránená spoločnosť a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 536
Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch rozsiahlych segmentov politiky, ktoré slúžia ako flexibilné orientačné rámce, pričom by sa mal zachovať prevažne prístup zdola nahor zameraný na dopyt, ktorý vychádza z excelentnosti a potrieb trhu: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 537
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci piatich segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: verejná energetická infraštruktúra, dekarbonizácia priemyslu a zelené technológie; infraštruktúra v oblasti zdravia a liekov; verejné biotechnológie, udržateľné poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; digitálna infraštruktúra a technologický rozvoj; odolnosť a vesmír |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 538
Jörgen Warborn, Tomas Tobé
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové priority Únie v oblasti konkurencieschopnosti, kde je pridaná hodnota mobilizácie v rámci celej Únie najväčšia: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmírne technológie. |
Or. sv
Pozmeňujúci návrh 539
Matej Tonin, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie, pričom by sa mala zabezpečiť zásada technologickej neutrality v rámci každej z nich: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 540
Christophe Clergeau, Victor Negrescu, Nikos Papandreou, Kristian Vigenin, Thomas Pellerin-Carlin, Vytenis Povilas Andriukaitis, Estelle Ceulemans, Daniel Attard, Raphaël Glucksmann
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci piatich segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie a udržateľná prosperita; verejné zdravie; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Odôvodnenie
Verejné zdravie by malo byť samostatným segmentom v rámci ECF.
Pozmeňujúci návrh 541
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu a rybárstva; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 542
Krzysztof Hetman, Adam Jarubas, Borys Budka, Kamila Gasiuk-Pihowicz, Mirosława Nykiel
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu, odolnosť vodných zdrojov a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 543
Seán Kelly
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 544
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci piatich segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie a biotechnológie; poľnohospodárstvo, potravinárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 545
Marion Maréchal
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) Fond by mal fungovať v rámci štyroch oblastí činnosti, ktoré odrážajú hlavné strategické priority Únie: čistý prechod a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v oblasti digitálnych technológií; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) Fond by mal fungovať v rámci štyroch oblastí činnosti, ktoré odrážajú hlavné strategické priority Únie: primeraný energetický prechod a oživenie priemyslu; vedúce postavenie v oblasti digitálnych technológií; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. fr
Pozmeňujúci návrh 546
Katri Kulmuni, Emma Wiesner, Benoit Cassart
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) (Netýka sa slovenskej verzie.) |
Or. en
Odôvodnenie
Financovanie z programu Horizont je veľmi dôležité pre poľnohospodárstvo a biohospodárstvo, čo sú odvetvia, v ktorých má EÚ prirodzené výhody. Financovanie z programu Horizont pomáha týmto kľúčovým a dôležitým odvetviam rozvíjať sa, zachovať si konkurenčnú výhodu a riešiť výzvy dnešnej doby, zabezpečovať potravinovú bezpečnosť a nahrádzať fosílne produkty prostredníctvom riešení v odvetví biohospodárstva. Návrh Komisie by sa mal podporiť.
Pozmeňujúci návrh 547
Carmen Crespo Díaz, Raúl de la Hoz Quintano
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu a rybárstva; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. es
Pozmeňujúci návrh 548
Julie Rechagneux, Aleksandar Nikolic, Mélanie Disdier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18) ECF by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. | (18) ECF by mal fungovať v rámci piatich segmentov politiky, ktoré odrážajú kľúčové politické priority Únie: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; zdravie, biotechnológie; poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 549
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18a) Podpora v rámci segmentu odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír sa poskytuje výlučne subjektom obranného priemyslu usadených a kontrolovaných v Únii alebo v pridružených tretích krajinách. Podpora Únie súvisiaca s obranou sa neposkytuje subjektom, ktoré podliehajú kontrole, vrátane konečného skutočného vlastníctva, zo strany subjektov nepridruženej tretej krajiny. Členské štáty si zachovávajú plnú zvrchovanosť nad používaním obranných technológií vyvinutých v rámci fondu. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 550
Eszter Lakos, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18a) ECF bude podporovať spoločné ekosystémy prelomových inovácií, na ktorých sa zúčastňuje súkromný sektor a spolufinancuje predkonkurenčný vysoko rizikový výskum s nízkou úrovňou technologickej náročnosti. Vytvorí sieť prelomových inovačných centier v oblasti rozvíjajúcich sa technológií a odvetví, čím sa posilní budúce vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a jej konkurencieschopnosť. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 551
Sarah Knafo
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 b (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (18b) Asymetrické získavanie priemyselných výhod Únie subjektmi mimo Únie prostredníctvom podnikovej kontroly nad strategickými dodávateľskými reťazcami, priamych zahraničných investícií do scaleupov Únie, akvizícií priemyselných subjektov Únie podporovaných z verejných prostriedkov Únie a následného ďalšieho predaja podporovaných aktív strategickým subjektom mimo Únie predstavuje štrukturálne riziko pre strategickú autonómiu Únie a integritu jej priemyselnej politiky. Fond bude aktívne predchádzať takémuto získavaniu prostredníctvom záväzných ochranných opatrení týkajúcich sa oprávnenosti, skutočného vlastníctva, prevodu a ukončenia, ktoré sa uplatňujú vo všetkých oblastiach politiky. Prípady z minulosti, keď scaleupy, ktoré nie sú subjektmi Únie, získali podporu Únie pred dosiahnutím priemyselnej vyspelosti, dokazujú potrebu takýchto ochranných opatrení. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 552
Julie Rechagneux, Aleksandar Nikolic, Mélanie Disdier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie vrátane energie vyrábanej z jadrových a iných nízkouhlíkových zdrojov v súlade so zásadou technologickej neutrality, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav vrátane infraštruktúry potrebnej na podporu zavádzania všetkých strategických emisne neutrálnych technológií uvedených v akte o emisne neutrálnom priemysle, najmä pokročilých jadrových technológií vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR). Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 553
Krzysztof Hetman, Adam Jarubas, Borys Budka, Kamila Gasiuk-Pihowicz, Mirosława Nykiel
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Patrí sem najmä rozvoj integrovaných, flexibilných a prepojených energetických systémov vrátane cezhraničných elektrických sietí, vodíkových sietí, skladovania energie, inteligentných sietí a riešení na prepojenie odvetví, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie cenovej dostupnosti, účinnosti systému a bezpečnosti dodávok a ktoré môžu mať charakter dvojakého použitia. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 554
Marc Botenga
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Verejná infraštruktúra je základným predpokladom verejného blahobytu a európskej konkurencieschopnosti. Masívne verejné investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Verejná kontrola nad energetickou infraštruktúrou je nevyhnutná na dosiahnutie energetickej nezávislosti a konkurencieschopnosti, cenovo dostupného prístupu pre domácnosti a priemysel a demokratickej zodpovednosti. Je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav, ako aj posilnenie takejto infraštruktúry v členských štátoch. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy, verejného záujmu a cieľom v oblasti klímy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 555
Jüri Ratas, Riho Terras, Tobias Cremer, Sven Mikser
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry vrátane prístavnej infraštruktúry v rámci ECF. Okrem toho by sa nemala zanedbávať ochrana a odolnosť kritickej dopravnej infraštruktúry vrátane strategickej infraštruktúry s dvojakým použitím, a preto by sa mala podporovať prostredníctvom ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 556
Georgiana Teodorescu
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) vrátane rozvoja sieťových prepojení a inteligentnej infraštruktúry umožňujúcej integráciu čistých alebo nízkouhlíkových zdrojov energie do energetického systému. Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 557
Benedetta Scuderi
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti, energetickej nezávislosti, sebestačnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie a zahrnutím energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutná optimalizácia, flexibilizácia, modernizácia a rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a najmä distribučných sústav. Podpora z ECF by mala fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie, flexibilizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 558
Matej Tonin, Davor Ivo Stier
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) vrátane rozvoja sieťových prepojení a inteligentnej infraštruktúry, ktoré umožňujú integráciu čistých alebo nízkouhlíkových zdrojov energie do energetického systému. Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 559
Radan Kanev
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav, najmä ak je energetická infraštruktúra nevyhnutná pre elektrifikáciu alebo modernizáciu existujúcich priemyselných odvetví. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, elektrifikácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 560
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry a vodohospodárskej infraštruktúry vrátane ochrany pred záplavami, manažmentu sucha a systémov zadržiavania vody v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 561
András Gyürk
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra, najmä energetická infraštruktúra, je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, čistej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie a pri súčasnom podporovaní reindustrializácie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné bezpečné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu a sú dôležitými prvkami pragmatického prístupu zameraného na prepojenie sietí členských štátov na prenos elektrickej energie, aby sa posilnila energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť Európy. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 562
Davor Ivo Stier, Nikolina Brnjac
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné systémy informačných a komunikačných technológií (IKT) pre dopravné a digitálne riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 563
Diana Iovanovici Şoşoacă
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra je základným nástrojom a predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania vnútorného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rýchly rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. ro
Pozmeňujúci návrh 564
Dan Nica
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19) Infraštruktúra je základným predpokladom európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. | (19) Infraštruktúra a cenovo dostupná energia sú základnými predpokladmi európskej konkurencieschopnosti. Investície do infraštruktúry sú nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu EÚ, zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenia odolnosti a bezpečnosti Únie. Transeurópskou dopravnou sieťou sa napríklad podporujú udržateľné formy dopravy, podporujú sa lepšie multimodálne a interoperabilné digitálne a dopravné riešenia, čím sa prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Transeurópske energetické siete sú kľúčové pre skutočnú energetickú úniu, ktorá umožní dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy prepojením sietí krajín Únie na prenos elektrickej a čistej energie, aby sa zabezpečila naša energetická nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na to je nevyhnutný rozvoj cezhraničných spojovacích vedení, domácich prenosových a distribučných sústav. Podpora z ECF bude fungovať v súlade a komplementárne s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE). Na účely konkurencieschopnosti Európy treba zabezpečiť synergie medzi rozvojom transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy so silným cezhraničným vplyvom podporovaným z nástroja NPE a investičnou podporou dekarbonizácie, modernizácie a rozširovania dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry v rámci ECF. |
Or. en
Odôvodnenie
Cenovo dostupná energia je jedným z kľúčových prvkov obnovy konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a blahobytu občanov.
Pozmeňujúci návrh 565
Jana Nagyová
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19a) Využitie palubného a traťového Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a budúceho železničného mobilného komunikačného systému (FRMCS) je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie bezproblémového jednotného európskeho železničného priestoru a nariaďuje ho nariadenie (EÚ) 1679/2024 o usmerneniach Únie pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T), ktoré vyžaduje úplné zavedenie v základnej sieti do roku 2030, v rozšírenej základnej sieti do roku 2040 a v súhrnnej sieti do roku 2050. Ďalšou prioritou rozvoja železničnej infraštruktúry, ktorá je potrebná na modernizáciu železničnej nákladnej dopravy, je celoeurópske zavedenie digitálneho samočinného spriahania (DAC) (článok 20). Vzhľadom na rozsah potrebných investícií a systémové prínosy týchto technológií pre interoperabilitu, konkurencieschopnosť a presun na železničnú dopravu je vhodné, aby sa z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť poskytla cielená finančná podpora na urýchlenie ich zavádzania. Takáto podpora posilní vedúce postavenie európskeho priemyslu v oblasti železničných digitálnych technológií, uľahčí dodržiavanie termínov TEN-T a prispeje k širším cieľom Únie v oblasti klímy a konkurencieschopnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 566
Davor Ivo Stier, Nikolina Brnjac
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19a) Využitie palubného a traťového Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a budúceho železničného mobilného komunikačného systému (FRMCS) je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie bezproblémového jednotného európskeho železničného priestoru a nariaďuje ho nariadenie (EÚ) 1679/2024 o usmerneniach Únie pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T), ktoré vyžaduje úplné zavedenie v základnej sieti do roku 2030, v rozšírenej základnej sieti do roku 2040 a v súhrnnej sieti do roku 2050. Ďalšou prioritou rozvoja železničnej infraštruktúry, ktorá je potrebná na modernizáciu železničnej nákladnej dopravy, je celoeurópske zavedenie digitálneho samočinného spriahania (DAC). Vzhľadom na rozsah potrebných investícií a systémové prínosy týchto technológií pre interoperabilitu, konkurencieschopnosť a presun na železničnú dopravu je vhodné, aby sa z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť poskytla cielená finančná podpora na urýchlenie ich zavádzania. Takáto podpora posilní vedúce postavenie európskeho priemyslu v oblasti železničných digitálnych technológií, uľahčí dodržiavanie termínov TEN-T a prispeje k širším cieľom Únie v oblasti klímy a konkurencieschopnosti. |
Or. en
Pozmeňujúci návrh 567
Paulo Cunha, Paulo do Nascimento Cabral
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúci návrh |
| (19a) Európsky fond pre konkurencieschopnosť zahŕňa účelovú finančnú podporu na odolnosť vodných zdrojov, pretože predstavuje štrukturálny prvok územnej súdržnosti a hospodárskeho rozvoja. Účinné, udržateľné a integrované hospodárenie s vodnými zdrojmi sa považuje za nevyhnutnú podmienku na posilnenie konkurencieschopnosti všetkých regiónov vrátane mestských oblastí, na prispôsobenie sa zmene klímy. |
Or. en