What changed

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

P10_TA(2026)0120

o význame právnych predpisov o trestnom čine znásilnenia založených na súhlase v EÚ

Importance of consent-based rape legislation in the EU

(2025/2040(INI))

Committee on Civil Liberties, Justice and Home Affairs, Committee on Women’s Rights and Gender Equality

Európsky parlament,

PE774.376

– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, na články 8, 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na článok 83 ods. 1 a článok 82 ods. 2 ZFEÚ, ktoré sa týkajú vzájomného uznávania rozsudkov a policajnej a justičnej spolupráce,

European Parliament resolution of 28 April 2026 on the importance of consent-based rape legislation in the EU (2025/2040(INI))

– so zreteľom na článok 83 ods. 1 ZFEÚ, ktorý Európskemu parlamentu a Rade umožňuje ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vrátane rodovo motivovaného násilia,

The European Parliament,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21, ktorý zakazuje diskrimináciu, jej článok 45, v ktorom je stanovené právo na voľný pohyb, a jej článok 47, v ktorom je stanovené právo na spravodlivý proces,

– having regard to Article 2 and Article 3(2) and (3) of the Treaty on European Union, to Articles 8, 10 and 19 of the Treaty on the Functioning of the European Union (TFEU) and to Articles 83(1) and 82(2) TFEU, which addresses the mutual recognition of judgments and police and judicial cooperation,

– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý EÚ ratifikovala v roku 2023, najmä na jeho článok 36, v ktorom sa požaduje kriminalizácia sexuálnych činov bez súhlasu, a na správy o monitorovaní krajín vypracované Skupinou expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO),

– having regard to Article 83(1) TFEU, which allows Parliament and the Council to establish minimum rules on the definition of criminal offences and sanctions in the areas of particularly serious crime with a cross-border dimension, including gender-based violence,

– so zreteľom na články 21 a 3 Charty základných práv Európskej únie a na článok 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa rodová rovnosť stanovuje ako základná hodnota Únie, ktorá sa má začleniť do všetkých politík a programov,

– having regard to the Charter of Fundamental Rights of the European Union, in particular Article 21 thereof, which prohibits discrimination, Article 45 thereof, which establishes the right to freedom of movement, and Article 47 thereof, which establishes the right to a fair trial,

– so zreteľom na druhú všeobecnú správu o činnosti Skupiny expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO) uverejnenú v apríli 2021,

– having regard to the Council of Europe Convention on Preventing and Combating Violence Against Women and Domestic Violence (Istanbul Convention),which the EU ratified in 2023, in particular Article 36 thereof, which requires the criminalisation of non-consensual sexual acts, and to the country monitoring reports by the Group of Experts on Action against Violence against Women and Domestic Violence,

– so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 30. apríla 2002 Rec (2002) 5 o ochrane žien pred násilím, v ktorom sa členské štáty Rady Európy vyzývajú, aby trestali akýkoľvek sexuálny čin spáchaný na osobách, ktoré s tým nesúhlasia, a to aj v prípade, že neprejavujú známky odporu,

– having regard to Articles 21 and 3 of the Charter of Fundamental Rights of the European Union and to Article 2 of the Treaty on European Union, which establishes gender equality as a core value of the Union, to be mainstreamed across all policies and programmes,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1385 zo 14. mája 2024 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu1,

– having regard to the second general report on the activities of the Group of Experts on Action against Violence against Women and Domestic Violence, published in April 2021,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV2 (smernica o právach obetí), ktorá poskytuje rámec pre právne predpisy zamerané na obete, a to aj v prípadoch sexuálneho násilia,

– having regard to Recommendation REC(2002)5 of 30 April 2002 of the Council of Europe Committee of Ministers on the protection of women against violence, which urges the member states of the Council of Europe to penalise any sexual act committed against non-consenting persons, even if they do not show signs of resistance,

– so zreteľom na návrh Komisie zo 6. februára 2024 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti materiálu obsahujúcemu sexuálne zneužívanie detí, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (COM(2024) 0060), ktorý obsahuje vymedzenie pojmu čin bez súhlasu, a na pozíciu Európskeho parlamentu prijatú 17. júna 2025 k tomuto návrhu3,

– having regard to Directive (EU) 2024/1385 of the European Parliament and of the Council of 14 May 2024 on combating violence against women and domestic violence,

– so zreteľom na návrh Komisie z 8. marca 2022 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (COM(2022)0105), ktorý zahŕňa rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ o rodovo motivované násilie, a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o identifikácii rodovo motivovaného násilia ako novej oblasti trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 ZFEÚ4,

– having regard to Directive 2012/29/EU of the European Parliament and of the Council of 25 October 2012 establishing minimum standards on the rights, support and protection of victims of crime, and replacing Council Framework Decision 2001/220/JHA (Victims’ Rights Directive), which provides a framework for victim-centred justice, including in cases of sexual violence,

– so zreteľom na stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, v ktorej sa vyzýva na posilnenie ochrany pred rodovo motivovaným násilím a na komplexnú sexuálnu výchovu podporujúcu informovanosť o súhlase,

– having regard to the Commission proposal of 6 February 2024 for a directive of the European Parliament and of the Council on combating the sexual abuse and sexual exploitation of children and child sexual abuse material and replacing Council Framework Decision 2004/68/JHA (COM(2024)0060), which includes a definition of a non-consensual act, and to Parliament’s position of 17 June 2025 on this proposal,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2023 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie5,

– having regard to the European Parliament’s resolution of 16 September 2021 with recommendations to the Commission on identifying gender-based violence as a new area of crime listed in Article 83(1) TFEU,

– so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 4. decembra 2003 vo veci M.C./Bulharsko (žiadosť č. 39272/98), v ktorom sa stanovila pozitívna povinnosť štátov prijímať trestnoprávne opatrenia s cieľom účinne vyšetrovať a stíhať trestný čin znásilnenia, a objasnilo, že vyžadovanie dôkazu o fyzickom odpore predstavuje riziko, že niektoré druhy znásilnenia zostanú nepotrestané, dospelo k záveru, že podľa článkov 3 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) sa vyžaduje trestanie a účinné stíhanie akéhokoľvek sexuálneho činu bez súhlasu, a to aj v prípade absencie fyzického odporu,

– having regard to the EU strategy for gender equality 2020-2025, which calls for enhanced protection against gender-based violence and for comprehensive sexual education promoting consent awareness,

– so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. mája 2021 vo veci J.L./Taliansko (žiadosť č. 5671/16), v ktorom sa konštatovalo, že spoliehanie sa na stereotypy a obviňovanie obetí počas súdnych konaní o znásilnení predstavuje podľa článku 8 EDĽP porušenie práva na rešpektovanie súkromného života,

– having regard to its resolution of 15 February 2023 on the proposal for a Council decision on the conclusion, by the European Union, of the Council of Europe Convention on preventing and combating violence against women and domestic violence,

– so zreteľom na jogjakartské princípy prijaté v novembri 2006 a jogjakartské princípy plus 10 prijaté v novembri 2017,

– having regard to the judgment of the European Court of Human Rights (ECtHR) of 4 December 2003 in MC v Bulgaria (Application No 39272/98), in which the ECtHR established the positive obligation of states to enact criminal law provisions to effectively investigate and punish rape, clarified that requiring proof of physical resistance risks leaving certain types of rape unpunished, and held that Articles 3 and 8 of the European Convention on Human Rights (ECHR) require the penalisation and effective prosecution of any non-consensual sexual act, including in the absence of physical resistance,

– so zreteľom na prieskumy a správy Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), ako je prieskum z roku 2014 o násilí páchanom na ženách, a najmä prieskum z roku 2024 o rodovo motivovanom násilí v EÚ, podľa ktorého 17,2 % žien v členských štátoch EÚ zažilo sexuálne násilie6, a na správu z roku 2024 o LGBTIQ+ osobách v Európe,

– having regard to the judgment of the ECtHR of 27 May 2021 in JL v Italy (Application No 5671/16), which found that reliance on stereotypes and victim-blaming during rape trials constitutes a violation of the right to respect for private life under Article 8 ECHR,

– so zreteľom na správu o základných právach 2025, ktorú uverejnila agentúra FRA 10. júna 2025, najmä na stanovisko agentúry FRA č. 2 o účinnej ochrane žien, ktoré sú obeťami násilia7,

– having regard to the Yogyakarta Principles, adopted in November 2006, and the Yogyakarta Principles Plus 10, adopted in November 2017,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

– having regard to the surveys and reports produced by the EU Agency for Fundamental Rights (FRA) and the European Institute for Gender Equality (EIGE), such as the survey of 2014 on violence against women and, in particular the survey of 2024 on gender-based violence in the EU, according to which 17,2 % of the women in the EU Member States have experienced sexual violence, and the 2024 report on LGBTIQ+ people in Europe,

– so zreteľom na deklaráciu OSN s názvom Beijing Declaration and Platform for Action (Pekinská deklarácia a Pekinská akčná platforma) z 15. septembra 1995 a na ďalšie výsledky jej hodnotiacich konferencií,

– having regard to the FRA report of 10 June 2025 entitled ‘Fundamental Rights Report 2025’, in particular to FRA Opinion 2 on effectively protecting women victims of violence ,

– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na všeobecné odporúčanie č. 35 (2017) Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z 26. júla 2017 o rodovo motivovanom násilí páchanom na ženách,

– having regard to the Universal Declaration of Human Rights and the International Covenant on Civil and Political Rights,

– so zreteľom na program OSN Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, zásadu „na nikoho nezabudnúť“, a najmä na ciele udržateľného rozvoja č. 3, 4, 5, 10 a 16,

– having regard to the UN declaration of 15 September 1995 entitled ‘Beijing Declaration and Platform for Action’ and to the outcomes of the review conferences thereon,

– so zreteľom na oznámenie č. 34/2011 Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z 21. februára 2014, v ktorom sa štáty naliehavo vyzývajú, aby zrevidovali svoje právne predpisy o znásilnení tak, že odstránia požiadavky týkajúce sa použitia sily alebo dôkazu o penetrácii a že zavedú absenciu súhlasu ako ústredný prvok trestného činu,

– having regard to the 1979 UN Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women and to General Recommendation No 35 (2017) of the UN Committee on the Elimination of Discrimination against Women of 26 July 2017 on gender-based violence against women,

– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na jeho článok 7 ods. 1 písm. g), v ktorom sa znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia označujú za zločiny proti ľudskosti, ak boli spáchané ako súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu,

– having regard to the UN 2030 Agenda for Sustainable Development and to the principle of ‘leaving no one behind’ enshrined therein, and in particular to Sustainable Development Goals (SDGs) 3, 4, 5, 10 and 16,

– so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne pre násilie páchané na ženách, jeho príčiny a dôsledky z 19. apríla 2021 s názvom Rape as a grave, systematic and widered human rights violation, a crime and a manifestation of gender-based violence against women and girls, and its prevention (Znásilnenie ako závažné, systematické a rozsiahle porušovanie ľudských práv, trestný čin a prejav rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách a dievčatách a jeho prevencia), ktorá bola predložená na 47. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ako aj na sprievodný rámec pre právne predpisy o znásilnení,

– having regard to Communication No 34/2011 of 21 February 2014 of the UN Committee on the Elimination of Discrimination against Women, which urges states to revise rape legislation by removing requirements relating to force or proof of penetration and placing the absence of consent at the core of the offence,

– zo zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

– having regard to the Rome Statute of the International Criminal Court, and in particular to Article 7(1)(g) thereof, which recognises rape and other forms of sexual violence as crimes against humanity when committed as part of a widespread or systematic attack directed against any civilian population,

– so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 59 rokovacieho poriadku,

– having regard to the report of the Special Rapporteur on violence against women, its causes and consequences of 19 April 2021 entitled ‘Rape as a grave, systematic and widespread human rights violation, a crime and a manifestation of gender-based violence against women and girls, and its prevention’, which was submitted to the 47th session of the UN Human Rights Council, as well as to the accompanying framework for legislation on rape,

– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A10-0047/2026),

– having regard to Rule 55 of its Rules of Procedure,

A. keďže činy sexuálneho násilia sú podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv kriminalizované v čase vojny i v čase mieru; keďže v kontexte medzinárodného humanitárneho práva aj medzinárodného trestného práva sa znásilnenie označuje za potenciálny vojnový zločin, zločin proti ľudskosti alebo čin prispievajúci ku genocíde, ak sú prítomné ďalšie požadované prvky týchto trestných činov; keďže táto klasifikácia je uvedená v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (článok 8) a v Ženevských dohovoroch z roku 1949 a ich dodatkových protokoloch; keďže právny výklad znásilnenia ako vojnového zločinu podľa Medzinárodného trestného súdu zahŕňa absenciu súhlasu ako kľúčový prvok;

– having regard to the joint deliberations of the Committee on Civil Liberties, Justice and Home Affairs and the Committee on Women’s Rights and Gender Equality under Rule 59 of the Rules of Procedure,

B. keďže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva definície založené na použití sily ako hlavného prvku skutkovej podstaty trestného činu neposkytujú obetiam sexuálneho násilia dostatočnú ochranu a ohrozujú účinnú ochranu sexuálnej autonómie jednotlivca;

– having regard to the report of the Committee on Civil Liberties, Justice and Home Affairs and the Committee on Women’s Rights and Gender Equality (A10-0047/2026),

C. keďže znásilnenie predstavuje porušenie celého radu ľudských práv vrátane práva na telesnú integritu, práva na autonómiu a sexuálnu autonómiu, práva na súkromie, práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia, práva žien na rovnosť pred zákonom a práva žiť bez násilia, diskriminácie, mučenia a iného krutého alebo neľudského zaobchádzania; keďže znásilnenie obetiam takisto bráni v plnom požívaní celého radu ďalších ľudských práv, ako je napríklad právo na život, dôstojnosť, telesnú a duševnú integritu, slobodu a osobnú bezpečnosť, právo na rovnosť v rodine a pred zákonom bez ohľadu na pohlavie a rodovú identitu a právo na ochranu pred diskrimináciou, mučením a iným krutým zaobchádzaním a ďalšie;

A. whereas acts of sexual violence are criminalised under international human rights law in both war and peacetime; whereas in the contexts of both international humanitarian law and international criminal law, rape is identified as a potential war crime, a crime against humanity, or an act contributing to genocide, provided other requisite elements of these crimes are present; whereas this classification is articulated in the Rome Statute of the International Criminal Court (Article 8) and the 1949 Geneva Conventions and the Additional Protocols; whereas the legal interpretation of rape as a war crime, as per the International Criminal Court, includes the absence of consent as a crucial element;

D. keďže rodovo motivované násilie zostáva jedným z najrozšírenejších a najmenej nahlasovaných porušení ľudských práv v Európe a vyžaduje si európsku reakciu; keďže súčasný medzinárodný právny rámec v oblasti ľudských práv uznáva znásilnenie ako porušenie ľudských práv a zároveň ako formu rodovo motivovaného násilia, ktoré postihuje prevažne ženy a dievčatá; keďže znásilnenie je jednou z narozšírenejších a najbrutálnejších foriem rodovo motivovaného násilia, ktoré porušuje telesnú, psychickú a sexuálnu integritu a telesnú autonómiu osoby a má pre osoby, ktoré ho prežili, vážne a trvalé následky;

B. whereas according to the ECtHR, definitions based on the use of force as the main constituent element of the crime offer inadequate protection to victims of sexual violence and jeopardise the effective protection of individuals’ sexual autonomy;

E. keďže rodovo motivované násilie vážne obmedzuje účasť žien a dievčat na verejnom živote a ich prístup k spravodlivosti, vzdelaniu a ekonomickej nezávislosti, a preto predstavuje štrukturálnu prekážku pri dosahovaní skutočnej rodovej rovnosti; keďže obete znásilnenia znášajú vážne a dlhodobé následky vrátane sociálnych a ekonomických dôsledkov, ako je strata zamestnania, finančná závislosť, nestabilita bývania a znížená účasť na vzdelávaní alebo na pracovisku, ktoré znásobujú účinky násilia a upevňujú rodovú nerovnosť;

C. whereas rape is a violation of a range of human rights, including the right to bodily integrity, the rights to autonomy and sexual autonomy, the right to privacy, the right to the highest attainable standard of physical and mental health, women’s right to equality before the law, and the rights to be free from violence, discrimination, torture and other cruel or inhuman treatment; whereas rape also denies the victim the full enjoyment of a range of other human rights, such as the right to life, dignity, physical and mental integrity, the right to liberty and personal security, the right to equality within the family and before the law regardless of gender and gender identity, and the right to be free from discrimination, torture and other ill treatment, among others;

F. keďže podľa agentúry FRA a inštitútu EIGE 17,2 % žien v EÚ zažilo sexuálne násilie vrátane znásilnenia a iných neželaných sexuálnych činov a každá dvadsiata žena vo veku od 15 rokov bola znásilnená s použitím sily8; keďže podľa agentúry FRA v posledných rokoch vzrástlo násilie voči LGBTIQ+ osobám, pričom transrodové ženy sú neúmerne viac vystavené fyzickému a sexuálnemu násiliu; keďže LGBTIQ+ osoby sa stávajú obeťami sexuálnym násilím aj z dôvodu svojho pohlavia, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov; keďže ročné náklady súvisiace s rodovo motivovaným násilím v EÚ sa odhadujú na 366 miliárd EUR;

D. whereas gender-based violence remains one of the most pervasive and under-reported violations of human rights in Europe and demands a European response; whereas the current international human rights legal framework acknowledges rape as both a violation of human rights and a form of gender-based violence predominantly affecting women and girls; whereas rape is one of the most pervasive and brutal forms of gender-based violence, breaching individuals’ physical, psychological and sexual integrity and bodily autonomy and having severe and lasting effects on survivors;

G. keďže cezhraničný rozmer trestného činu znásilnenia vyplýva si osobitne vyžaduje, aby sa proti znásilneniu v EÚ bojovalo spoločne s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu a rovnaký prístup k spravodlivosti pre obete vo všetkých členských štátoch, a to so zreteľom na viaceré kľúčové prvky: potreba zaistiť minimálnu úroveň ochrany všetkých žien vo všetkých členských štátoch, potreba zabezpečiť minimálnu úroveň ochrany pri uplatňovaní slobody pohybu žien v celej Únii, keďže chýbajúce jednotné vymedzenie znásilnenia oslabuje právnu istotu obetí, zhoršuje ich prístup k spravodlivosti a môže tak brániť voľnému pohybu, a potreba a povinnosť zosúladiť právo EÚ s medzinárodnými normami, ako je Istanbulský dohovor, ktorý vyžaduje kriminalizáciu znásilnenia na základe absencie súhlasu;

E. whereas gender-based violence severely limits women’s and girls’ participation in public life and their access to justice, education and economic independence, and therefore constitutes a structural obstacle to the achievement of true gender equality; whereas victims of rape experience severe and long-lasting consequences, including social and economic consequences, such as loss of employment, financial dependence, housing instability and reduced participation in education or in the workplace, which compound the effects of violence and entrench gender inequality;

H. keďže súčasné právne prostredie v EÚ je naďalej roztrieštené a existujú v ňom rôzne súdne výklady a rozdielne vymedzenia znásilnenia, ktoré nie vždy odrážajú medzinárodné ľudskoprávne normy alebo požiadavky Istanbulského dohovoru týkajúce sa súhlasu; keďže nedostatočne harmonizované právne vymedzenia pojmov naprieč členskými štátmi oslabujú práva obetí, sťažujú cezhraničnú spoluprácu a prispievajú k beztrestnosti páchateľov a nedostatočnej informovanosti o tom, čo predstavuje akt sexuálneho násilia; keďže viaceré členské štáty stále vymedzujú znásilnenie na základe použitia sily alebo hrozby, čím vylučujú mnohé obete z právnej ochrany; keďže to podčiarkuje, aké naliehavo potrebné je celoúnijné vymedzenie znásilnenia na základe súhlasu; keďže zavedenie spoločného právneho vymedzenia pojmu znásilnenie, ktorého základom je absencia súhlasu, by uľahčilo lepšiu policajnú a justičnú spoluprácu, ako aj zber a porovnateľnosť údajov o znásilnení v EÚ;

F. whereas according to FRA and EIGE, 17,2 % of women in the EU have experienced sexual violence, including rape and other unwanted sexual acts, and 1 in 20 women has been raped, with use of force, since the age of 15; whereas according to FRA, violence against LGBTIQ+ people has increased in recent years, with trans women being disproportionately exposed to physical and sexual violence; whereas LGBTIQ+ persons also suffer sexual violence because of their gender, gender identity, gender expression and sex characteristics; whereas the annual estimated cost of gender-based violence in the EU is EUR 366 billion;

I. keďže všetky členské štáty podpísali Istanbulský dohovor, ale päť ho ešte neratifikovalo9; keďže len dva z týchto štátov nedávno zreformovali svoje právne predpisy tak, aby bol súhlas ústredným prvkom pri vymedzovaní trestného činu znásilnenia10; keďže od nadobudnutia platnosti Istanbulského dohovoru 16 členských štátov zmenilo svoje právne predpisy tak, aby zahŕňali alebo jasnejšie vyjadrovali pojem súhlasu ako znak skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia; keďže EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru v roku 2023, pokiaľ ide o oblasti, ktoré patria do jej výlučných právomocí; keďže ustanovenie Istanbulského dohovoru o vymedzení znásilnenia na základe súhlasu bolo zlomovým bodom v právnej reforme, keďže došlo k posunu od tradičného prístupu, podľa ktorého vymedzenie znásilnenia predpokladá násilie; keďže agentúra FRA v svojej správe z roku 2025 uvádza, že členské štáty, ktoré ratifikovali Istanbulský dohovor, by mali sexuálne násilie kriminalizovať pomocou definícií znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia, ktoré sú založené na súhlase;

G. whereas the cross-border dimension of the offence of rape creates a special need to combat rape on a common basis within the EU in order to ensure more consistent protection and equal access to justice for victims across all Member States, with a number of key elements: the need to ensure a minimum level of protection for all women in all Member States, the need to ensure a minimum level of protection when women exercise their freedom of movement throughout the Union, as the absence of a harmonised definition of rape undermines victims’ legal certainty and access to justice and may thus constitute a barrier to free movement, and the need and obligation to align EU law with international standards such as the Istanbul Convention, which requires the criminalisation of rape on the basis of a lack of consent;

J. keďže Európsky súd pre ľudské práva zohrával kľúčovú úlohu pri koncipovaní moderného chápania znásilnenia podľa práva v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom svojho prelomového rozsudku z roku 2003 vo veci MC/Bulharsko, v ktorom stanovil pozitívnu povinnosť štátov prijať trestnoprávne ustanovenia v záujme účinného vyšetrovania a trestania znásilnenia, dospel k záveru, že pri požiadavke dokazovania fyzického odporu obete hrozí, že určité druhy znásilnenia zostanú nepotrestané a že nechráni sexuálnu autonómiu, ako sa vyžaduje podľa článkov 3 a 8 EDĽP, a rozhodol, že tieto články vyžadujú potrestanie a účinné stíhanie akéhokoľvek sexuálneho činu bez súhlasu, a to aj pri absencii fyzického odporu; keďže v následných rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad vo veci J.L./Taliansko (2021) a X./Cyprus (202511), sa odsúdilo používanie argumentov a stereotypov obviňujúcich obete v súdnych konaniach, pričom sa konštatovalo, že takéto praktiky predstavujú porušenie práva na rešpektovanie súkromného života v zmysle článku 8 EDĽP, upevňujú predsudky a bránia prístupu osôb, ktoré prežili sexuálne násilie, k spravodlivosti; keďže Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vo veci H.W./Francúzsko12 (2025) stanovil, že akýkoľvek sexuálny čin bez súhlasu predstavuje formu sexuálneho násilia; keďže Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vo veci L. a iní/Francúzsko13 interpretoval články 3 a 8 EDĽP tak, že zmluvné strany EDĽP musia mať trestnoprávne systémy, ktoré umožňujú trestanie sexuálnych činov bez súhlasu;

H. whereas the current legal landscape in the EU remains fragmented, with diverse judicial interpretations and diverging definitions of rape that do not always reflect international human rights standards or the Istanbul Convention’s requirements regarding consent; whereas the lack of harmonised legal definitions across Member States undermines victims’ rights, impedes cross-border cooperation, and contributes to impunity for perpetrators and a lack of awareness of what constitutes an act of sexual violence; while several Member States still define rape on the basis of the use of force or threat, thereby excluding many victims from legal protection; whereas this underscores the urgent need for an EU-wide consent-based definition of rape; whereas introducing a common legal definition of rape that is based on lack of consent would help to improve police and judicial cooperation and enhance the collection and comparability of data on rape in the EU;

K. keďže v Príručke OSN pre právne predpisy o násilí páchanom na ženách sa uvádza, že v právnych predpisoch musia byť stanovené priťažujúce okolnosti, medzi ktoré patrí napríklad vek osoby, ktorá prežila znásilnenie, vzťah medzi obeťou a páchateľom, použitie fyzického násilia alebo hrozba fyzického násilia, prítomnosť viacerých páchateľov a vážne fyzické alebo psychické následky útoku na obeť; keďže v príručke sa ďalej uvádza, že v právnych predpisoch by sa mal „osobitne kriminalizovať sexuálny útok vo vzťahu (t. j. znásilnenie medzi manželmi), a to buď stanovením, že ustanovenia o sexuálnom útoku sa uplatňujú „bez ohľadu na povahu vzťahu“ medzi páchateľom a obeťou, alebo stanovením, že „manželstvo ani iný vzťah nepredstavuje obranu proti obvineniu zo sexuálneho útoku podľa právnych predpisov“;

I. whereas all the Member States have signed the Istanbul Convention but five have yet to ratify it; whereas of these, only two have recently reformed their legislation to give consent a central role in defining the crime of rape; whereas since the entry into force of the Istanbul Convention, 16 Member States have amended their legislation to incorporate or make more explicit the notion of consent as a constitutive element of the crime of rape; whereas the EU acceded to the Convention in 2023 for areas under its exclusive competence; whereas the Istanbul Convention’s provision on a consent-based definition of rape has been a turning point for legal reform, marking a shift from the traditional approach whereby the definition of rape implies the assumption of violence; whereas in its Fundamental Rights Report 2025, the FRA states that the Member States that have ratified the Istanbul Convention should criminalise sexual violence using consent-based definitions of rape and other forms of sexual violence;

L. keďže Parlament prijal 16. septembra 2021 uznesenie, v ktorom označil rodovo motivované násilie za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; keďže v uvedenom uznesení boli členské štáty vyzvané, aby zmenili vymedzenie pojmu „znásilnenie“ vo svojom vnútroštátnom práve tak, aby bolo založené na absencii súhlasu, a zdôraznilo sa, že rodovo motivované násilie je vážne porušenie ľudských práv a dôstojnosti a že znásilnenie je formou rodovo motivovaného násilia;

J. whereas the ECtHR has played a pivotal role in shaping the modern understanding of rape under human rights law, notably through its 2003 landmark judgment in MC v Bulgaria, where it established the positive obligation of states to enact criminal law provisions to effectively investigate and punish rape, found that requiring proof of physical resistance from the victim risks leaving certain types of rape unpunished and fails to protect sexual autonomy as required under Articles 3 and 8 ECHR, and held that these articles require the penalisation and effective prosecution of any non-consensual sexual act, including in the absence of physical resistance; whereas subsequent ECtHR judgments, such as those handed down in JL v Italy (2021) and X v Cyprus (2025), have condemned the use of victim-blaming arguments and stereotypes in judicial proceedings, finding that such practices constitute a violation of the right to respect for private life under Article 8 ECHR, and perpetuate prejudice and hinder access to justice for survivors of sexual violence; whereas the ECtHR established, in its judgment in HW v France, that any non-consensual sexual act constitutes a form of sexual violence; whereas in its judgment in L and Others v France, the ECtHR interpreted Articles 3 and 8 ECHR as requiring parties to the ECHR to have criminal law systems capable of punishing non-consensual sexual acts;

M. keďže článok 83 ZFEÚ by sa mal uplatňovať ako právny základ legislatívnych návrhov týkajúcich sa trestného činu znásilnenia, pretože znásilnenie je mimoriadne závažný trestný čin s cezhraničným rozmerom a patrí do oblasti trestnej činnosti „sexuálneho vykorisťovania žien a detí“;

K. whereas the UN Handbook for Legislation on Violence against Women states that legislation must provide for aggravating circumstances, including, for example, the age of the survivor, the relationship between the survivor and the perpetrator, the use or threat of physical violence, the presence of multiple perpetrators, and grave physical or mental consequences of the attack on the victim; whereas the handbook further states that legislation should ‘specifically criminalize sexual assault within a relationship (i.e. “marital rape”), either by providing that sexual assault provisions apply “irrespective of the nature of the relationship” between the perpetrator and complainant or stating that “no marriage or other relationship shall constitute a defence to a charge of sexual assault under the legislation”’;

N. keďže pojem „sexuálne vykorisťovanie“ v článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa neobmedzuje len na obchodovanie s ľuďmi, pretože takýto úzky výklad by nespravodlivo obmedzil „obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie žien a detí“ na trestné činy obchodovania s ľuďmi; keďže zo znenia a legislatívnej praxe, okrem iného zo smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí14, vyplýva, že „sexuálne vykorisťovanie“ zahŕňa širšiu škálu trestných činov vrátane sexuálneho zneužívania; keďže sexuálne vykorisťovanie sa bežne vzťahuje na nespravodlivé využívanie inej osoby na sexuálne účely vrátane zraniteľnosti obetí, čo je kľúčové pri trestnom čine znásilnenia;

L. whereas on 16 September 2021, Parliament adopted a resolution on identifying gender-based violence as a new area of crime listed in Article 83(1) TFEU; whereas that resolution called on the Member States to amend the definition of ‘rape’ in their national law so that it is based on the absence of consent, and stressed that gender-based violence is a serious violation of human rights and dignity and that rape is a form of gender-based violence;

O. keďže v článku 36 Istanbulského dohovoru sa stanovuje povinnosť kriminalizovať všetky sexuálne činy bez súhlasu a uvádza, že „súhlas sa musí udeliť dobrovoľne v dôsledku slobodnej vôle posudzovanej v kontexte okolitých okolností“; keďže táto zásada je v súlade s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a s vnútroštátnou judikatúrou;

M. whereas Article 83 TFEU should be the applicable legal basis for legislative proposals regarding the offence of rape because rape is a particularly serious crime with a cross-border dimension and falls within the area of crime of ‘sexual exploitation of women and children’;

P. keďže súhlas je dobrovoľná dohoda o určitej sexuálnej aktivite a možno ho kedykoľvek odvolať;

N. whereas the term ‘sexual exploitation’ in Article 83(1) TFEU is not limited to trafficking alone, as such a narrow interpretation would unjustly confine ‘trafficking in human beings and sexual exploitation of women and children’ to trafficking offences; whereas the wording and legislative practice, including the Child Sexual Abuse Directive, show that ‘sexual exploitation’ covers a broader range of offences, including sexual abuse; whereas sexual exploitation commonly refers to the unjust use of another person for sexual benefit, involving victim vulnerability, which is central to the crime of rape;

Q. keďže mnohé členské štáty15 a niekoľko ďalších európskych krajín16 už zaviedlo do svojich trestných poriadkov vymedzenia znásilnenia založené na súhlase, čo viedlo k účinnejšiemu predchádzaniu, nahlasovaniu a stíhaniu trestných činov sexuálneho zneužívania a zvýšilo informovanosť verejnosti;

O. whereas Article 36 of the Istanbul Convention obliges the criminalisation of all non-consensual sexual acts and specifies that ‘consent must be given voluntarily as the result of the person’s free will assessed in the context of the surrounding circumstances’; whereas this principle is consistent with ECtHR rulings and with national case-law;

R. keďže Parlament v rámci svojho mandátu a vo svojej pozícii k smernici o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu dôrazne podporuje zahrnutie vymedzenia trestného činu znásilnenia založeného na súhlase do textu, ako sa uvádza v návrhu Komisie; keďže Rada, žiaľ, zastávala názor, že kriminalizácia znásilnenia by do uvedenej smernice nemala byť zahrnutá;

P. whereas consent is a voluntary agreement to engage in a particular sexual activity and can be withdrawn at any time;

S. keďže v návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorý predložila Komisia, sa navrhuje kriminalizácia znásilnenia na základe uznania toho, že sexuálne vykorisťovanie žien zahŕňa znásilnenie; keďže tento výklad je v súlade so záväzkom zmlúv týkajúcim sa rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže článok 83 ods. 1 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na stanovenie minimálnych pravidiel EÚ týkajúcich sa vymedzenia pojmu znásilnenie;

Q. whereas many Member States and a number of other European countries have already introduced consent-based definitions of rape in their criminal codes, which has resulted in more efficient prevention, reporting and prosecution of sexual abuse crimes and has increased public awareness;

T. keďže osôb, ktoré prežili znásilnenie, sa často pýtajú, či sa nebránili sexuálnemu útoku, pričom páchatelia tvrdia, že absencia súhlasu obetí svedčí o ich pasívnom súhlase; keďže v jednej švédskej štúdii 70 % obetí sexuálneho násilia uviedlo výraznú tonickú nehybnosť, známu aj ako „reakcia stuhnutia“; keďže najčastejšou reakciou obetí znásilnenia je reakcia známa ako „stuhnutie zo strachu“ alebo „tonická nehybnosť“, a nie aktívny fyzický odpor voči páchateľovi; keďže absencia odporu alebo „stuhnutie“ je bežná mimovoľná reakcia na ohrozenie a reflex prežitia, ktorá môže vyústiť do nehybnosti (strnulá poloha, strata svalového tonusu, neschopnosť vykonávať dobrovoľné úkony) a disociácie, keď sa vedomie osôb odpojí od rušivých a bolestivých pocitov a emócií vznikajúcich v tele a tieto osoby stratia schopnosť konať; keďže túto skutočnosť nemožno ignorovať, ak sa má zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre obete znásilnenia a podpora právneho a sociálneho prostredia, v ktorom sa znásilnenie už nebude tolerovať;

R. whereas Parliament’s position and mandate on the directive on combating violence against women and domestic violence was strongly in favour of including a consent-based definition of the offence of rape in the text, as in the Commission’s proposal; whereas the Council, regrettably, was of the opinion that the criminalisation of rape should not be included in that directive;

U. keďže faktory, ako je nátlak, sila, vyhrážanie, finančná a psychologická závislosť, fyzický alebo psychický stav – ako napríklad tonická nehybnosť, stuhnutie, prekvapenie, stav strachu, zastrašovanie, bezvedomie, intoxikácia, vystavenie chemickým látkam, spánok, choroba, telesné zranenie, zdravotné postihnutie alebo iná obzvlášť zraniteľná situácia – alebo štrukturálna a prierezová diskriminácia môžu vytvárať zraniteľnosti a nebezpečné situácie a znemožniť slobodný súhlas, ktorý je kľúčový pri prípadoch znásilnenia;

S. whereas the Commission’s proposal for a directive on combating violence against women and domestic violence included a proposal to criminalise rape on the basis of the recognition that ‘sexual exploitation of women’ includes rape; whereas this interpretation is consistent with the Treaties’ commitment to equality between women and men; whereas, therefore, Article 83(1) TFEU is an appropriate legal basis for establishing minimum EU rules on the definition of rape;

V. keďže trauma zo sexuálneho útoku môže ovplyvniť fungovanie pamäte, čo vedie k fragmentácii alebo strate spomienok na udalosti a k skresleniu časových postupností a sťažuje tak zapamätanie si poradia, v akom sa udalosti odohrali; keďže trauma zo znásilnenia je spojená s posttraumatickou stresovou poruchou a ďalšími závažnými psychickými príznakmi vrátane zníženej koncentrácie, úzkosti, záchvatov paniky, depresie, traumatických spomienok a nočných môr;

T. whereas survivors of rape are frequently asked about their lack of resistance to being sexually assaulted, with perpetrators claiming that the absence of resistance on the victims’ part indicates passive agreement; whereas in a Swedish study, 70 % of victims of sexual violence reported significant tonic immobility, also known as the ‘freeze response’; whereas a reaction known as ‘frozen fright’ (or tonic immobility), rather than active physical resistance to the perpetrator, is the most common response among survivors of rape; whereas lack of resistance or ‘freezing’ is a common involuntary response and a survival reflex in the face of threat, and can result in immobility (fixed posture, loss of muscle tone, inability to perform voluntary actions), disassociation, whereby a person’s awareness is disconnected from disturbing and painful sensations and emotions arising in their body, and a loss of a sense of agency; whereas this reality cannot be ignored to ensure access to justice for survivors of rape and promote a legal and social environment in which rape is no longer tolerated;

W. keďže spoliehanie sa na materiálne dôkazy o odpore, hrozbách alebo násilí upevňuje škodlivé mýty o znásilnení a stereotypy o tom, aké správanie sa očakáva od obetí, čo prispieva k sekundárnej viktimizácii, najmä v prípadoch, keď obete nezodpovedajú spoločensky vykonštruovaným predstavám o traume, odpore alebo viditeľných zraneniach; keďže tieto praktiky prispievajú k nedôvere v systémy presadzovania práva a súdnictva, čo vedie k nízkej miere nahlasovania a k beztrestnosti páchateľov;

U. whereas factors such as coercion, force, threats, financial and psychological dependency, physical or mental conditions – such as tonic immobility, freezing, surprise, a state of fear, intimidation, unconsciousness, intoxication, chemical submission, sleep, illness, bodily injury, disability or other conditions, or another situation of particular vulnerability – or structural and intersectional discrimination can create vulnerabilities and peril and can prevent free consent, which is key in rape cases;

X. keďže sexuálna autonómia a telesná integrita sú nedotknuteľné práva a účelom právnych predpisov o znásilnení založených na súhlase je posilniť ich ochranu; keďže prechod na model právnych predpisov o znásilnení založených na súhlase má zásadný význam pre uznanie toho, že sexuálna autonómia a integrita môžu byť porušené aj v situáciách, keď nedochádza k fyzickému násiliu, napríklad pri nátlaku alebo zneužívaní moci;

V. whereas trauma from sexual assault can impact the functioning of memory, leading to fragmented or missing recollections of the events and distortions in time sequences, making it difficult to remember in which order the events took place; whereas trauma resulting from rape is linked with post-traumatic stress disorder and other severe mental health symptoms, including decreased concentration, anxiety, panic attacks, severe depression, flashbacks and nightmares;

Y. keďže cieľom zdôrazňovania významu sexuálnej autonómie je podporovať rodovú rovnosť, a najmä napĺňanie práv žien a dievčat; keďže v právnych predpisoch o znásilnení založených na súhlase sa zdôrazňuje najmä právo žien rozhodovať o sebe a svojom tele;

W. whereas relying on material evidence of resistance, threats or violence perpetuates harmful rape myths and stereotypes about how victims are expected to behave, contributing to secondary victimisation, especially in cases where victims do not conform to socially constructed expectations of trauma, resistance or visible injury; whereas these practices contribute to distrust in the law enforcement and justice systems, leading to low reporting rates among victims and impunity for perpetrators;

Z. keďže súhlas by mal byť ústredným prvkom právnych predpisov o znásilnení; keďže právne predpisy o znásilnení založené na súhlase sú potrebné na účinnejšie pokrytie situácií, v ktorých dochádza k sexuálnemu činu tak náhle, že obeť nemá možnosť vyjadriť svoju vôľu alebo sa brániť pred začatím činu; keďže právne predpisy o znásilnení založené na súhlase sú nevyhnutné aj na lepšie riešenie situácií, v ktorých obeť nie je zo strachu schopná postaviť sa proti činu;

X. whereas sexual autonomy and bodily integrity are inviolable rights, and the purpose of consent-based rape legislation is to strengthen the protection thereof; whereas shifting to a consent-based model of rape law is critical in acknowledging that sexual autonomy and integrity can be violated even in situations where there is no physical violence, such as where there are coercive dynamics or abuse of power;

AA. keďže z dôkazov vyplýva, že väčšinu znásilnení páchajú známi alebo intímni partneri a že k nim dochádza v interiéri, ale obete takýchto prípadov sa v systéme trestného súdnictva často stretávajú s podozrievavosťou a nedôverou, najmä v jurisdikciách, kde sa stále uplatňujú zastarané požiadavky na dokazovanie, čím sa upevňujú mýty, že znásilnenia zvyčajne páchajú cudzí ľudia na verejných miestach a že obete znásilnenie vyprovokovali alebo si ho vymysleli; keďže takéto mýty sú ďalej umocňované neprimeraným zobrazovaním v médiách, verejnou diskusiou a nedostatočnou informovanosťou verejnosti;

Y. whereas the aim of emphasising the importance of sexual autonomy is to promote gender equality and, in particular, the fulfilment of the rights of women and girls; whereas consent-based rape legislation particularly underlines women’s right to make decisions about themselves and their own bodies;

AB. keďže všeobecne akceptované mýty a presvedčenia o znásilnení a sexuálnom útoku sú škodlivé pre vymedzenie súhlasu a znásilnenia a ďalej ohrozujú blaho obetí, ich ochotu nahlásiť trestný čin, ochranu pred sekundárnou viktimizáciou, a navyše bránia trestnému stíhaniu a zamedzujú prístup k spravodlivosti; keďže tieto zaužívané názory a mýty sú jedným z faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že naďalej existuje beztrestnosť znásilnenia, a bránia vypracovaniu vhodných právnych predpisov;

Z. whereas consent should be a central component of legislation on rape; whereas consent-based rape legislation is necessary in order to more effectively cover situations where the sexual act begins so abruptly that the victim has no opportunity to express their will or defend themselves before the act is initiated; whereas consent-based rape legislation is also essential to better address situations in which the victim is unable to oppose the act because of fear;

AC. keďže miera sexuálneho násilia je naďalej výrazne podceňovaná a zľahčovaná, pričom prevažná väčšina sexuálnych trestných činov zostáva neodhalená; keďže mnohé nahlásené znásilnenia nie sú nikdy stíhané a prevažná väčšina stíhaných prípadov sa neskončí odsúdením; keďže to prehlbuje nedôveru žien v systém, vedie k nízkej miere nahlasovania a udržiava kultúru beztrestnosti, čo vedie k normalizácii sexuálneho násilia vrátane znásilnenia; keďže rozšírená beztrestnosť v prípadoch znásilnenia prispieva k prevládajúcemu komplexnému súboru presvedčení a sociálnych noriem, ktoré podnecujú sexuálnu agresiu mužov a podporujú násilie páchané na ženách, čím sa vytvára prostredie, v ktorom je sexuálne násilie normalizované a ospravedlňuje sa pretrvávajúcimi rodovými nerovnosťami a škodlivými postojmi k pohlaviu a sexualite; keďže je neprijateľné, aby spáchanie znásilnenia, pri ktorom nedochádza k fyzickému násiliu, nemalo žiadne dôsledky; keďže dôsledné stíhanie všetkých foriem znásilnenia je nevyhnutné na udržanie dôvery verejnosti v justičné systémy a je kľúčové pre predchádzanie sexuálnemu násiliu; keďže právne predpisy o znásilnení založené na súhlase majú zásadný význam pri zohľadňovaní a zmene postojov k sexuálnym trestným činom a pri zvyšovaní informovanosti v celej Únii, a v konečnom dôsledku aj pri znižovaní počtu sexuálnych trestných činov; keďže právne predpisy založené na súhlase môžu viesť k zásadnému posunu, pričom sa absencia jasného nesúhlasu so sexuálnym činom nahradí potrebou získať súhlas;

AA. whereas evidence shows that most rapes are committed by acquaintances or intimate partners and occur indoors, yet victims in such cases are often met with suspicion and disbelief within the criminal justice system, particularly in jurisdictions where outdated evidentiary requirements still apply, perpetuating the myths that rapes are typically committed by strangers in public places and that victims provoke or fabricate rape; whereas such myths are further reinforced by inadequate media portrayals, public discourse, and a lack of public awareness;

AD. keďže vo vysvetľujúcej správe k Istanbulskému dohovoru sa v súvislosti s jeho článkom 36 ods. 2 objasňuje, že trestné stíhanie sexuálneho násilia vrátane znásilnenia „si bude vyžadovať posúdenie dôkazov v závislosti od kontextu, aby sa v každom jednotlivom prípade zistilo, či obeť slobodne súhlasila s vykonaným sexuálnym činom. Pri takomto posúdení sa musí zohľadňovať široká škála reakcií obetí na sexuálne násilie a znásilnenie a nesmie byť založené na domnienkach typického správania v takýchto situáciách. Rovnako dôležité je zabezpečiť, aby výklad právnych predpisov o znásilnení a trestné stíhanie v prípadoch znásilnenia neboli ovplyvnené rodovými stereotypmi a mýtmi o mužskej a ženskej sexualite“;

AB. whereas commonly accepted myths and beliefs around rape and sexual assault are detrimental to defining the crime of rape and pose further threats to survivors’ well-being, willingness to report and protection from secondary victimisation and prevent prosecution and access to justice; whereas these accepted beliefs and myths are one of the factors that help perpetuate the impunity surrounding rape and preclude the development of appropriate legislation;

AE. keďže Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) vo svojom odporúčaní č. 34/2011 naliehavo vyzýva štáty, aby zrevidovali svoje právne predpisy týkajúce sa znásilnenia tým, že z nich odstránia požiadavku poskytnutia dôkazu penetrácie a zavedú absenciu súhlasu ako ústredný prvok trestného činu, a vo svojom všeobecnom odporúčaní č. 35 (2017) naliehavo vyzýva štáty, aby uznali rodovo motivované násilie ako formu diskriminácie a prijali právne reformy, ktoré zabezpečia odstránenie takéhoto násilia, a to aj kriminalizáciou sexuálnych činov bez súhlasu a podpory prístupu všetkých žien a dievčat, najmä tých, ktoré čelia vzájomne sa prelínajúcim formám diskriminácie, k spravodlivosti a službám;

AC. whereas the extent of sexual violence continues to be greatly underestimated and downplayed, as the vast majority of sexual crimes remain undisclosed; whereas many reported rapes are never prosecuted, and the vast majority of prosecutions for rape do not end in a conviction; whereas this deepens women’s lack of trust in the system, leads to low reporting rates and perpetuates a societal sense of impunity, leading to the normalisation of sexual violence, including rape; whereas widespread impunity for rape contributes to the prevalent complex of beliefs and social norms that encourage male sexual aggression and support violence against women, creating an environment in which sexual violence is normalised and justified through persistent gender inequalities and harmful attitudes about gender and sexuality; whereas it is unacceptable that there are no consequences for committing rape without physical violence; whereas the consistent prosecution of all forms of rape is essential in order to maintain public confidence in justice systems and is key for preventing sexual violence; whereas consent-based rape legislation is crucial in both reflecting and shifting the attitudes around sexual offences and in raising awareness throughout the EU, thereby ultimately reducing the number of sexual offences; whereas consent-based legislation can induce a paradigm shift towards the need to seek consent rather than merely a lack of clear opposition to a sexual act;

AF. keďže rodová rovnosť a nediskriminácia sú základnými hodnotami EÚ, základnými právami a kľúčovými zásadami Európskeho piliera sociálnych práv a základnými podmienkami pokroku; keďže diskriminácia na základe pohlavia, rodu a iných dôvodov je zakázaná podľa článku 21 Charty základných práv Európskej únie;

AD. whereas the Explanatory Report to the Istanbul Convention clarifies, with regard to Article 36(2) of the Convention, that prosecution of sexual violence, including rape, ‘will require a context-sensitive assessment of the evidence to establish on a case-by-case basis whether the victim has freely consented to the sexual act performed. Such an assessment must recognize the wide range of behavioural responses to sexual violence and rape which victims exhibit and shall not be based on assumptions of typical behaviour in such situations. It is equally important to ensure that interpretations of rape legislation and the prosecution of rape cases are not influenced by gender stereotypes and myths about male and female sexuality’;

AG. keďže prierezovosť je dôležitou usmerňujúcou zásadou zakotvenou v práve EÚ; keďže ženy čelia prierezovým nerovnostiam a diskriminácii, a to aj v súvislosti so svojou rasou, etnickým alebo sociálnym pôvodom, sexuálnou orientáciou, rodovou identitou a prejavom, náboženstvom alebo vierou a štatútom pobytu či zdravotným postihnutím; keďže rodovo motivované sexuálne násilie je jedným z najvýznamnejších problémov týkajúcich sa rodovej rovnosti a skutočný pokrok v tejto oblasti možno dosiahnuť len uplatňovaním prierezového prístupu; keďže uplatňovanie prierezového prístupu umožní odstrániť štrukturálne prekážky rodovej rovnosti a zhromaždiť dôkazy na vytvorenie referenčných ukazovateľov a vytýčiť cestu k strategickým a účinným politikám v boji proti systémovej diskriminácii, vylúčeniu a sociálnym nerovnostiam;

AE. whereas the UN Committee on the Elimination of Discrimination against Women, in its Communication No 34/2011, urges states to revise rape legislation by removing requirements relating to force or proof of penetration and placing the absence of consent at the core of the offence, and in its General Recommendation No 35 (2017), urges states to recognise gender-based violence as a form of discrimination and to adopt legal reforms that ensure the elimination of such violence, including by criminalising non-consensual sexual acts and supporting access to justice and services for all women and girls, particularly those facing intersecting forms of discrimination;

AH. keďže vzhľadom na štrukturálnu povahu rodovej nerovnosti a rodovo motivovaného násilia môže byť súhlas udelený pod nátlakom alebo sociálnym tlakom, čo poukazuje na potrebu prístupu, ktorý zahŕňa nielen individuálnu autonómiu, ale aj dynamiku sociálnej moci, rodové normy a nerovnomerné rozdelenie moci medzi mužmi a ženami;

AF. whereas gender equality and non-discrimination are core values of the EU, fundamental rights, key principles of the European Pillar of Social Rights and essential conditions for progress; whereas discrimination on the basis of sex, gender and other grounds is prohibited under Article 21 of the Charter of Fundamental Rights of the European Union;

AI. keďže rodovo motivované násilie vrátane sexuálneho násilia je zároveň príčinou aj dôsledkom štrukturálnych nerovností a mocenských asymetrií, ktoré sú zakorenené v rodových stereotypoch a spoločenských normách; keďže boj proti takémuto násiliu si vyžaduje spochybnenie týchto noriem a realizáciu komplexných právnych, sociálnych a vzdelávacích reforiem;

AG. whereas intersectionality is an important guiding principle enshrined in EU law; whereas women experience intersecting inequalities and discrimination, including linked to their race, ethnic or social origin, sexual orientation, gender identity and expression, religion or belief, residence status or disability; whereas gender-based sexual violence is one of the most significant gender equality issues and real progress on gender equality can be made only by implementing an intersectional approach; whereas applying an intersectional approach makes it possible to address structural barriers to gender equality and gather evidence in order to create benchmarks and set a path to move towards strategic and effective policies to combat systemic discrimination, exclusion and social inequalities;

AJ. keďže hlboko zakorenené rodové stereotypy týkajúce sa ženskej sexuality a morálky ďalej upevňujú prevládajúci komplexný súbor presvedčení a sociálnych noriem, ktoré podnecujú sexuálnu agresiu mužov a podporujú násilie páchané na ženách, čím sa vytvára prostredie, v ktorom je sexuálne násilie normalizované a ospravedlňované pretrvávajúcimi rodovými nerovnosťami a škodlivými postojmi k rodu a sexualite; keďže to vedie k stigmatizácii určitých žien a iných ľudí, ako aj k diskriminačnému zaobchádzaniu s nimi, pretože porušili rodovo podmienené spoločenské a sexuálne normy alebo sa nestotožnili s rodovými úlohami;

AH. whereas given the structural nature of gender inequality and gender-based violence, consent may be given under conditions of coercion or social pressure, which highlights the need for an approach that incorporates not only individual autonomy, but also social power dynamics, gender norms and the unequal distribution of agency between men and women;

AK. keďže k znásilneniu vrátane prvkov, ktoré môžu tomuto trestnému činu predchádzať, ako je napríklad grooming a online podvody, môže dochádzať v cezhraničnom kontexte; keďže k násiliu páchanom na ženách a dievčatách dochádza v online aj offline priestore a jeho súčasťou je sexuálne násilie podporované technológiami, obťažovanie, zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu a nátlakovú kontrolu; keďže takéto formy zneužívania neúmerne postihujú ženy a marginalizované skupiny a v mnohých vnútroštátnych rámcoch nie sú dostatočne upravené;

AI. whereas gender-based violence, including sexual violence, is both a cause and a consequence of the structural inequalities and power asymmetries rooted in gender stereotypes and social norms; whereas addressing such violence requires challenging these norms and implementing comprehensive legal, social and educational reforms;

AL. keďže obete znásilnenia potrebujú okamžitú, multidisciplinárnu, dostupnú a komplexnú lekársku starostlivosť vrátane klinického manažmentu znásilnenia, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti vrátane núdzovej antikoncepcie, postexpozičnej profylaxie, liečby sexuálne prenosných infekcií a prístupu k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva a posttraumatickej podpory a musia mať aj možnosť dlhodobej podpory vrátane psychologického poradenstva; keďže v niektorých členských štátoch nie je zabezpečený prístup k niektorým základným službám zdravotnej starostlivosti;

AJ. whereas deeply rooted gender stereotypes regarding women’s sexuality and morality contribute to the prevalent complex of beliefs and social norms that encourage male sexual aggression and support violence against women, creating an environment in which sexual violence is normalised and justified through persistent gender inequalities and harmful attitudes about gender and sexuality; whereas this results in the stigmatisation and discriminatory treatment of certain women and other people because of their transgression of gendered social and sexual norms or their non-conformity with gender roles;

AM. keďže vysoká miera sekundárnej viktimizácie poukazuje nielen na vážne nedostatky justičných systémov, ale aj zastaraných zákonov, ktoré nie sú založené na súhlase, pokiaľ ide o poskytnutie prístupu k spravodlivosti osobám, ktoré prežili znásilnenie17, o čom svedčí nízka miera nahlasovania zo strany obetí, nedostatočná pomoc zodpovedajúca ich potrebám, obmedzená dostupnosť prístupných postupov a nízka miera odsúdení v prípadoch znásilnenia, čo poukazuje na systémové nedostatky v spôsobe, akým orgány presadzovania práva a justičné systémy riešia prípady znásilnenia, čo zas v spoločnosti vyvoláva rozšírenú kultúru beztrestnosti za trestný čin znásilnenia a predstavuje vážne narušenie rodovej rovnosti;

AK. whereas rape, including elements possibly preceding the crime, such as grooming and online scams, can take place in cross-border contexts; whereas violence against women and girls occurs in both online and offline spaces, and includes technology-facilitated sexual violence, harassment, non-consensual sharing of intimate images, and coercive control; whereas such forms of abuse disproportionately affect women and marginalised groups and remain insufficiently addressed in many national frameworks;

AN. keďže sekundárna viktimizácia nastáva vtedy, keď obeť utrpí ďalšiu ujmu nie v priamom dôsledku trestného činu znásilnenia, ale v dôsledku spôsobu, akým s ňou inštitúcie a iné osoby zaobchádzajú; keďže sekundárna viktimizácia je spôsobená opakovaným vystavením obete páchateľovi, necitlivým zaobchádzaním, ako je opakovaný výsluch o tých istých udalostiach, obviňovaním obete, používaním nevhodného jazyka alebo necitlivými poznámkami zo strany všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami, lekárskymi zásahmi a súdnymi konaniami, ktoré sú okrem iného zdĺhavé, a inými inštitucionálnymi postupmi; keďže sekundárna viktimizácia oslabuje práva obetí, zamedzuje ich prístup k spravodlivosti a prehlbuje ich traumu, okrem iného privodením posttraumatickej stresovej poruchy, depresie a úzkosti, čím bráni ich zotaveniu;

AL. whereas victims of rape need immediate, multidisciplinary, accessible and comprehensive medical care, including clinical management of rape, sexual and reproductive healthcare, which comprises emergency contraception, post-exposure prophylaxis, treatment for sexually transmitted infections, as well as access to safe and legal abortion, and trauma support, and must furthermore have the option of long-term support, including psychological counselling; whereas access to certain essential healthcare services is not provided in some Member States;

AO. keďže traumatický charakter znásilnenia a jeho dlhodobý vplyv na fyzické a psychické zdravie, bezpečnosť, telesnú integritu, pohodu a spoločenský život obetí si vyžaduje, aby predovšetkým orgány presadzovania práva a súdne orgány mali dobre vyškolených a špecializovaných zamestnancov, ktorých reakcia bude koordinovaná a zohľadňovať rodové hľadisko a traumu pri riešení prípadov znásilnenia, aby sa zabránilo sekundárnej viktimizácii; keďže odborná príprava odborníkov v oblasti práva a presadzovania práva je v členských štátoch naďalej nejednotná a nedostatočná; keďže účinné zavádzanie vymedzení znásilnenia založených na súhlase do práva závisí od schopnosti príslušníkov polície, prokurátorov a súdnych orgánov správne vykladať a uplatňovať tieto ustanovenia a zabezpečiť tak, aby sa dôraz naďalej kládol na absenciu dobrovoľne udeleného súhlasu, a nie na dôkazy odporu alebo fyzického násilia; keďže prenesenie dôkazného bremena na obete, ktorú majú preukázať absenciu súhlasu, posilňuje škodlivé stereotypy o znásilnení;

AM. whereas rape culture is defined as a structural and widespread system of attitudes, behaviours, values and social norms that normalise and trivialise sexual violence, undermine consent, perpetuate rape myths, and foster the societal normalisation of such violence;

AP. keďže komplexná sexuálna a vzťahová výchova založená na súhlase je kľúčová pri obmedzovaní mylných informácií a mýtov o znásilnení a sexualite, riešení rodových noriem a prevencii všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane znásilnenia; keďže zásadne dôležitým prvkom prevencie je zapojenie mužov a chlapcov do presadzovania rodovej rovnosti, stierania škodlivých rodových stereotypov a nezdravých a škodlivých vzorov maskulinity a spochybňovania vnímania sexu ako niečoho, na čo existuje nárok; keďže prechod na kultúru založenú na súhlase je kľúčom k zaisteniu prostredia vzájomného rešpektu a bezpečnosti, kde sú v centre pozornosti zdravé sociálne interakcie; keďže poskytovanie rodovo citlivej, komplexnej a vekovo primeranej výchovy v oblasti sexuality, súhlasu a vzťahov je kľúčovým nástrojom na predchádzanie znásilneniu a sexuálnemu násiliu, ako aj na riešenie základných príčin;

AN. whereas the high prevalence of secondary victimisation shows the profound failure not only of justice systems, but also of outdated laws that are not based on consent, to provide survivors with access to justice, as evidenced by the low reporting rates among victims, the lack of assistance in line with their needs, the availability of accessible procedures and the low conviction rates in rape cases, which highlight systematic deficiencies in the way law enforcement authorities and judicial systems address cases of rape, resulting, in turn, in a widespread societal sense of impunity for the crime of rape and constituting a serious impairment to gender equality;

AQ. keďže v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj sa vyzýva na dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat a v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 16 sa vyzýva na podporu mierových a inkluzívnych spoločností, prístupu k spravodlivosti a účinným a zodpovedným inštitúciám;

AO. whereas secondary victimisation occurs when victims suffer further harm not as a direct result of the criminal act of rape, but as a result of the manner in which institutions and other individuals deal with them; whereas secondary victimisation is caused by repeated exposure of the victim to the perpetrator, by insensitive treatment, such as repeated interrogation about the same events, by victim-blaming attitudes, by the use of inappropriate language or insensitive comments by those who come into contact with victims, by medical interventions and by legal proceedings, including their length, and other institutional processes; whereas secondary victimisation undermines victims’ rights, impedes their access to justice and perpetuates their trauma, including by causing post-traumatic stress disorder, depression and anxiety, thus hindering their recovery;

AR. keďže v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a v duchu zásady „na nikoho nezabudnúť“, a najmä v cieľoch udržateľného rozvoja č. 3, 4, 5, 10 a 16 sa vyzýva na odstránenie sexuálneho násilia, dosiahnutie rodovej rovnosti, prístupu k spravodlivosti, inkluzívneho vzdelávania a rešpektu a ochranu telesnej a duševnej integrity všetkých jednotlivcov;

AP. whereas the traumatic nature of rape and its long-term impact on the physical and psychological health, security, bodily integrity, well-being and social life of victims require a coordinated, gender- and trauma-sensitive response by trained and specialised staff, particularly in law enforcement agencies and in the judiciary, to address cases of rape and avoid secondary victimisation; whereas the training of legal and law enforcement professionals remains non-homogeneous and insufficient in some Member States; whereas the effective implementation of consent-based definitions of rape in law is dependent on the capacity of police officers, prosecutors and judicial authorities to correctly interpret and apply these provisions and thus ensure that the focus remains on the absence of freely given consent and not on evidence of resistance or physical violence; whereas placing the burden of proof on victims to provide evidence of a lack of consent reinforces harmful stereotypes about rape;

AS. keďže nedostatky členských štátov pri riešení štrukturálnych a normatívnych faktorov, ktoré vedú k beztrestnosti páchateľov, sú napádané pri pochodoch, protestoch a zo strany hnutí občianskej spoločnosti, ako napríklad hnutie #MeToo, ktoré v súvislosti so znásilnením prelamujú mlčanie a sú katalyzátormi legislatívnych zmien v niektorých členských štátoch; keďže medzi prípady, ktoré vyvolali rozsiahle protesty, patrí „Wolf Pack“ v Španielsku a prípad Gisèle Pelicotovej vo Francúzsku, ktoré poukazujú na nedostatočné vymedzenie znásilnenia, ktoré je založené na sile, a nie na súhlase;

AQ. whereas comprehensive, consent-based sexuality and relationships education is essential for reducing misinformation and myths about rape and sexuality, addressing gender norms and preventing all forms of gender-based violence, including rape; whereas engaging men and boys in promoting gender equality, challenging harmful gender stereotypes and unhealthy and harmful models of masculinity and questioning entitlement-based views of sex is crucial for prevention efforts; whereas shifting to a consent-based culture is key to ensuring an environment of mutual respect and safety centred on healthy social interactions; whereas the provision of gender-sensitive, comprehensive and age-appropriate sexuality, consent and relationships education is a crucial tool in preventing rape and sexual violence and addressing the root causes;

1. vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 36 Istanbulského dohovoru bezodkladne navrhla právne predpisy, ktorými sa stanoví celoúnijné vymedzenie znásilnenia založené na dobrovoľne udelenom a informovanom súhlase, ktorý možno odvolať;

AR. whereas SDG 5 of the UN 2030 Agenda for Sustainable Development calls for the achievement of gender equality and the empowerment of all women and girls, and SDG 16 calls for the promotion of peaceful and inclusive societies, access to justice and effective, accountable institutions;

2. vyzýva členské štáty, ktoré stále používajú vymedzenie znásilnenia založené na predpoklade násilia, aby začali legislatívne zmeny s cieľom zosúladiť vymedzenie s najnovšími medzinárodnými normami a poskytovali obetiam a osobám, ktoré prežili znásilnenie, potrebnú a primeranú podporu a ochranu;

AS. whereas the UN 2030 Agenda for Sustainable Development and the principle of ‘leaving no one behind’, and in particular SDGs 3, 4, 5, 10 and 16, call for the elimination of sexual violence, the achievement of gender equality, access to justice, inclusive education and respect, and the protection of all individuals’ physical and mental integrity;

3. víta skutočnosť, že rastie počet členských štátov, ktoré v súlade s článkom 36 Istanbulského dohovoru zaviedli vymedzenie sexuálneho násilia založené na súhlase, a vyzýva Komisiu, aby nabádala k ratifikáciii Istanbulského dohovoru tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili;

AT. whereas Member States’ shortcomings in addressing the structural and normative factors that result in impunity for perpetrators are being challenged by marches, protests and civil society movements, such as the #MeToo movement, which are breaking the silence on rape and have been the drivers for legislative changes in some Member States; whereas cases that have sparked widespread protests include the case of the ‘Wolf Pack’ in Spain and that of Gisèle Pelicot in France, which highlight the inadequacy of definitions of rape that are based on force and not centred on consent;

4. opakuje, že právne predpisy, ktoré kriminalizujú znásilnenie na základe absencie súhlasu, sú medzinárodnou normou v oblasti ľudských práv stanovenou v Istanbulskom dohovore; pripomína, že členské štáty sú povinné dodržiavať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, a vyzýva ich, aby urobili ešte viac s cieľom chrániť a podporovať obete znásilnenia a odstraňovať všetky prejavy prevládajúceho komplexného súboru presvedčení a sociálnych noriem, ktoré podnecujú sexuálnu agresiu mužov a podporujú násilie na ženách, čím vzniká prostredie, v ktorom sa sexuálne násilie normalizuje a ospravedlňuje pretrvávajúcimi rodovými nerovnosťami a škodlivými postojmi k rodu a sexualite;

1. Calls on the Commission to propose, without delay, legislation establishing an EU-wide definition of rape that is based on the requirement of freely given, informed consent that can be withdrawn, in line with Article 36 of the Istanbul Convention;

5. opakuje, že právne predpisy založené na absencii súhlasu sú jediným vhodným a komplexným rámcom, ktorý zohľadňuje traumu a je založený na dôkazoch, a ktorý umožňuje osobám, ktoré prežili znásilnenie, prístup k spravodlivosti; konštatuje, že právne predpisy o znásilnení založené na súhlase majú pozitívne výsledky, pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti, vrátane vyššej miery nahlasovania a odsúdení a poskytujú obetiam lepšie vyhliadky na zotavenie a emocionálnu pohodu;

2. Calls on the Member States that still use definitions of rape based on the assumption of violence to commence legislative changes to bring the definition into line with the latest international standards and to provide the necessary and adequate support and protection to victims and survivors of rape;

6. znovu vyzýva Komisiu, aby na základe článku 83 ods. 1 tretieho pododseku ZFEÚ predložila návrh rozhodnutia Rady, v ktorom bude rodovo motivované násilie označené ako nová oblasť trestných činov EÚ, s cieľom zaručiť spoločný prístup k účinnému boju proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia, ktoré predstavuje jedno z najrozšírenejších porušení základných práv v EÚ;

3. Welcomes the fact that an increasing number of Member States have introduced consent-based definitions of sexual violence, in line with Article 36 of the Istanbul Convention, and calls on the Commission to encourage the Member States that have not yet done so to ratify the Istanbul Convention;

7. zdôrazňuje, že len jasný, potvrdzujúci, dobrovoľne udelený a jednoznačne vyjadrený súhlas je platný, že mlčanie, nedostatok verbálneho alebo fyzického odporu alebo absenciu „nie“ nemožno vykladať ako súhlas a že predchádzajúci súhlas, sexuálne správanie v minulosti ani akýkoľvek minulý či súčasný vzťah s páchateľom vrátane manželského alebo iného partnerského statusu neznamená trvalý alebo budúci súhlas s akýmikoľvek sexuálnymi činmi; zdôrazňuje, že súhlas možno odvolať kedykoľvek pred sexuálnym činom alebo počas neho; konštatuje, že súhlas možno vyjadriť akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ sa v súlade s článkom 36 Istanbulského dohovoru udeľuje dobrovoľne na základe slobodnej vôle osoby a posudzuje v kontexte súvisiacich okolností;

4. Reiterates that legislation criminalising rape on the basis of the absence of consent is an international human rights standard set in the Istanbul Convention; recalls the Member States’ obligation to meet international human rights standards and invites them to go even further in order to protect and support survivors and victims of rape and to eradicate all the manifestations of the prevalent complex set of beliefs and social norms that encourage male sexual aggression and support violence against women, creating an environment in which sexual violence is normalised and justified through persistent gender inequalities and harmful attitudes about gender and sexuality;

8. zdôrazňuje, že súhlas sa musí posudzovať v kontexte súvisiacich okolností, pričom uznáva, že súhlas nemôže byť daný v prípade násilia, hrozby, prekvapenia alebo podvodu, zneužitia moci – vrátane kontroly a nátlaku – fyzického alebo duševného stavu, ako je strach, zastrašovanie, bezvedomie či stuhnutie spôsobené strachom alebo traumou, intoxikáciou, omámením psychotropnými látkami, v dôsledku spánku, choroby, telesného zranenia, zdravotného postihnutia alebo inak obzvlášť zraniteľnej situácie, alebo vzhľadom na vek; berie na vedomie, že takéto stavy môžu znemožniť udelenie dobrovoľného a informovaného súhlasu;

5. Reiterates that legislation based on the absence of consent is the only adequate, comprehensive, trauma-informed and evidence-based framework that allows access to justice for survivors of rape; notes that consent-based rape legislation has positive outcomes for access to justice, including higher reporting rates and convictions, and provides better prospects for survivors’ recovery and emotional well-being;

9. zdôrazňuje, že je dôležité uznať reakcie na traumu, ako je tonická nehybnosť alebo reakcia stuhnutia, čo je mimovoľná neurobiologická reakcia na strach alebo ohrozenie, ktorá môže viesť k dočasnej paralýze alebo nehybnosti a strate rečových schopností, a reakcia zaliečania sa, čo je stratégia prežitia, ktorá spočíva v ukľudnení páchateľa v snahe vyhnúť sa eskalácii alebo ublíženiu; zdôrazňuje, že k takýmto reakciám na traumu dochádza počas znásilnenia a sexuálneho násilia, a preto sa musia odrážať v právnych predpisoch a súdnej praxi, aby sa zabezpečil prístup zohľadňujúci traumu, ktorý je zameraný na obete, a z právneho hľadiska sa tak uznalo, že absencia odporu neznamená súhlas;

6. Reiterates its call on the Commission to submit, on the basis of the third subparagraph of Article 83(1) TFEU, a proposal for a Council decision identifying gender-based violence as a new area of EU crime in order to ensure a common approach with a view to effectively combating all forms of gender-based violence, which is one of the most widespread fundamental rights violations in the EU;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo všetkých politikách uplatňovali prierezový prístup, ktorý je zameraný na obete, s cieľom zaistiť prístup k spravodlivosti a dosiahnuť rodovú rovnosť, a aby tak uznali, že rodovo motivované násilie a diskriminácia vrátane sexuálneho násilia, ako je znásilnenie, často zhoršujú ďalšie faktory diskriminácie a rodových stereotypov, a že prelínanie týchto faktorov vytvára viacnásobné a jedinečné formy diskriminácie, ktoré si vyžadujú cielené a kontextovo špecifické opatrenia vrátane právnych predpisov na zabezpečenie rovnakej ochrany a podpory všetkých obetí a osôb, ktoré prežili znásilnenie;

7. Stresses that only a clear, affirmative, freely given and unambiguous indication of consent is valid and that silence, a lack of verbal or physical resistance or the absence of a ‘no’ cannot be interpreted as consent, and that prior consent, past sexual conduct or any past or present relationship with an offender, including marital or any other partnership status, does not imply ongoing or future consent for any sexual acts; stresses that consent can be withdrawn at any time before or during a sexual act; notes that consent can be expressed in any way as long as it is given voluntarily as a result of the person’s free will and is assessed in the context of the surrounding circumstances, in accordance with Article 36 of the Istanbul Convention;

11. zdôrazňuje, že právne predpisy týkajúce sa znásilnenia založené na súhlase sa musia uplatňovať aj v digitálnom a virtuálnom prostredí, kde môže dochádzať k sexuálnym činom bez súhlasu, ako je simulované znásilnenie alebo vynútené sexuálne interakcie; zdôrazňuje, že takéto činy môžu mať pre osoby, ktoré prežili znásilnenie, vážne psychické následky, a preto musia byť právne uznané a zodpovedajúcim spôsobom trestne stíhané;

8. Underlines that consent must be assessed in the context of the surrounding circumstances, recognising that consent cannot be given where there is violence, threat, surprise, deceit, an abuse of power, including control, coercion, a physical or mental condition, such as a state of fear, intimidation, unconsciousness, freezing caused by fear or trauma, intoxication, chemical submission, sleep, illness, bodily injury, disability or in an otherwise particularly vulnerable situation, or age; acknowledges that such states can prevent the ability to give voluntary and informed consent;

12. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že obete znásilnenia a osoby, ktoré prežili znásilnenie, budú mať tak dlho, ako to bude potrebné, plný prístup k okamžitej, komplexnej, bezpečnej, dôvernej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym službám, ako je klinický manažment znásilnenia a zabezpečenie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane núdzovej antikoncepcie, postexpozičnej profylaxie, liečby sexuálne prenosných infekcií a prístupu k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, čo sa doplní prístupom k dlhodobej starostlivosti o pacientov s traumou, psychologickej a psychosociálnej podpore a vhodným následným službám na podporu zotavenia; pripomína, že tieto služby majú zásadný význam pre osoby, ktoré prežili znásilnenie, a sú dôležité pre zaistenie čo najlepších zdravotných výsledkov a pomáhajú týmto osobám, aby znovu získali pocit telesnej autonómie;

9. Stresses the importance of recognising trauma responses such as tonic immobility or the ‘freeze response’, an involuntary neurobiological reaction to fear or threat that can lead to temporary paralysis and immobility and a loss of the ability to speak, and the ‘fawn response’, which is a survival strategy that develops under coercion and involves appeasing the perpetrator in an attempt to avoid escalation or harm; underlines that such trauma responses occur during rape and sexual violence and must therefore be reflected in legislation and judicial practice to ensure a trauma-informed, survivor-centred approach, thus legally recognising that the absence of resistance does not equal consent;

13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú dodržiavať článok 26 smernice (EÚ) 2024/1385 o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, pokiaľ ide o poskytovanie špecializovanej pomoci obetiam sexuálneho násilia, ktorá bude prispôsobená ich špecifickým potrebám, bezplatná a jej geografické rozloženie a kapacita budú dostatočné; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky obete znásilnenia a osoby, ktoré prežili sexuálne násilie, mali prístup k zdrojom, ako sú 24-hodinové krízové centrá, kde sa im môžu poskytnúť lekárska starostlivosť, psychologická podpora a právne poradenstvo bez toho, aby museli podať formálne oznámenie; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že obete a osoby, ktoré prežili znásilnenie, budú mať prístup k právnej podpore;

10. Calls on the Commission and the Member States to apply an intersectional and victim-centred approach to all relevant policies in order to ensure access to justice and achieve gender equality, acknowledging that gender-based violence and discrimination, including sexual violence such as rape, are often compounded by other factors of discrimination and gender stereotypes, and that the intersection of these factors creates multiple and unique forms of discrimination that require targeted context-specific measures, including legislation, to ensure equal protection and support for all victims and survivors;

14. podporuje neustálu výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom podporiť harmonizáciu noriem zaobchádzania a zabezpečiť konzistentnú, kvalifikovanú a kvalitnú podporu obetí sexuálneho násilia a osôb, ktoré prežili sexuálne násilie, a zaobchádzanie s nimi v celej EÚ;

11. Stresses that consent-based rape legislation must also apply in digital and virtual environments, where non-consensual sexual acts, such as simulated rape or coerced sexual interactions, can take place; underlines that such acts can have severe psychological consequences for survivors and must therefore be legally recognised and prosecuted accordingly;

15. dôrazne požaduje, aby boli vo všetkých fázach procesu nápravy k dispozícii verejné služby, najmä pokiaľ ide o poskytovanie základnej psychologickej a právnej podpory, ako aj pomoc pri hľadaní zamestnania; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Istanbulský dohovor tým, že obetiam a osobám, ktoré prežili znásilnenie, poskytnú ochranné a podporné opatrenia so zameraním na ľudské práva a bezpečnosť osôb, a tak sa zabránilo sekundárnej viktimizácii;

12. Calls on the Member States to ensure that victims and survivors of rape have full access to immediate, comprehensive, safe, confidential, and specialised medical care and services for as long as necessary, such as clinical management of rape and the provision of sexual and reproductive health and rights, including clinical emergency contraception, post-exposure prophylaxis, treatment for sexually transmitted infections and access to safe and legal abortion, complemented by access to long-term trauma care, psychological and psychosocial support, and appropriate follow-up services to support recovery; reiterates the critical nature of these services for survivors and their importance in guaranteeing the best possible health outcomes and helping survivors to regain their sense of bodily autonomy;

16. vyzýva členské štáty, aby zaistili pravidelnú, vhodnú, účinnú a prispôsobenú odbornú prípravu odborníkov, ktorí pravdepodobne prídu do kontaktu s obeťami znásilnenia, vrátane príslušníkov orgánov presadzovania práva, zamestnancov súdneho lekárstva, súdnych zamestnancov, sudcov a prokurátorov, právnikov, zdravotníckych pracovníkov, zamestnancov sociálnych služieb, pedagogických a iných príslušných zamestnancov a odborníkov v prvej línii; zdôrazňuje, že táto odborná príprava by mala byť zameraná na predchádzanie sekundárnej viktimizácii osôb, ktoré prežili znásilnenie, s cieľom zabrániť škodlivým rodovým stereotypom a identifikovať ich, odstrániť správanie a postoje obviňujúce obete a zaobchádzať s obeťami ohľaduplne vzhľadom na prežitú traumu, pohlavie, detský vek a zdravotné postihnutie v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2024/1385 a bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v organizácii súdnictva v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby rozšírila programy odbornej prípravy podporované EÚ v súlade s najlepšími súdnymi postupmi, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že služby v prvej línii budú mať dostatočnú kapacitu a zdroje na zaistenie účinnej reakcie na potreby obetí a osôb, ktoré prežili znásilnenie;

13. Calls on the Commission to ensure that the Member States comply with Article 26 of Directive (EU) 2024/1385 on combating violence against women and domestic violence as regards providing specialist support for victims of sexual violence that is adapted to their specific needs, free of charge and in a sufficient geographical distribution and capacity; highlights the need for all victims and survivors of sexual violence to have access to resources such as 24-hour crisis centres, where they can receive medical care, psychological support and legal advice without having to have filed a formal report; further calls on the Member States to ensure that victims and survivors have access to legal support;

17. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že príslušní zdravotnícki pracovníci vrátane pediatrov, gynekológov, pôrodníkov, pôrodných asistentiek a pracovníkov psychologickej podpory absolvujú cielenú odbornú prípravu, aby mohli u osôb, ktoré prežili znásilnenie, identifikovať a prierezovo riešiť fyzické, duševné a sexuálne následky znásilnenia;

14. Encourages a continuous exchange of best practice among the Member States in order to promote the harmonisation of treatment standards and ensure consistent, educated and high-quality support and treatment for victims and survivors of sexual violence across the entire EU;

18. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, súdnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou, komunitnými organizáciami, Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) a ďalšími príslušnými špecializovanými aktérmi pri tvorbe školení týkajúcich sa najmä škodlivých rodových stereotypov, prierezovej diskriminácie a mylných predstáv, mýtov a stereotypov o znásilnení, ktoré naďalej bránia vykonávaniu právnych predpisov o znásilnení založených na súhlase; zdôrazňuje, príslušníci polície a sudcovia so širšími znalosťami a schopnosťou pochopiť a rešpektovať všetky osoby, ktoré prežili sexuálne násilie, prispievajú k zníženiu nedostatočného nahlasovania a minimalizujú opakovanú viktimizáciu a zároveň vytvárajú bezpečnejšie prostredie pre osoby, ktoré prežili znásilnenie; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že odborná príprava sudcov a odborníkov v oblasti práva a presadzovania práva bude v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a judikatúrou týkajúcou sa znásilnenia;

15. Firmly calls for public services to be available at all stages of the reparation process, in particular with regard to the provision of essential psychological and legal support and assistance with seeking employment; calls on the Member States to comply with the Istanbul Convention by providing protective and supportive measures for victims and survivors with a focus on the human rights and safety of the person, thus avoiding secondary victimisation;

19. vyzýva členské štáty, aby po konzultácii s organizáciami občianskej spoločnosti a špecializovanými službami pre ženy vypracovali a vydali špecializované a rodovo citlivé usmernenia pre príslušné orgány, a to aj pre sudcov zapojených do trestných a v relevantných prípadoch občianskoprávnych konaní súvisiacich s trestným činom znásilnenia; zdôrazňuje, že tieto usmernenia musia obsahovať pokyny k tomu, ako zaobchádzať s obeťami vzhľadom na traumu a rodové hľadisko, identifikovať rodové stereotypy a zabrániť im a zabezpečiť, aby boli obete, vrátane tých, ktoré zažívajú prierezovú diskrimináciu, rešpektované a chránené pred sekundárnou a reviktimizáciou; ďalej zdôrazňuje, že tieto usmernenia musia obsahovať pokyny, ako obete odkázať na špecializované podporné služby vrátane zdravotníckych služieb, aby sa s nimi primerane zaobchádzalo; žiada, aby sa tieto usmernenia pravidelne preskúmavali a aktualizovali v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a špecializovanými službami pre ženy s cieľom zaistiť ich účinnosť a čo najlepšie výsledky pre obete, ako aj odstrániť systémové a štrukturálne nedostatky, ktoré umocňujú spoločenské vnímanie beztrestnosti za znásilnenie a umožňujú, aby páchatelia sexuálneho násilia boli nepotrestaní;

16. Calls on the Member States to ensure that professionals who are likely to come into contact with rape victims, including law enforcement officers, forensic medical personnel, court staff, judges and prosecutors, lawyers, healthcare professionals, social services employees, educational and other relevant staff and frontline professionals, receive mandatory, regular, adequate, effective and tailored training; stresses that this training should be aimed at preventing the secondary victimisation of the survivors in order to avoid and identify harmful gender stereotypes, eliminate victim-blaming behaviours and attitudes and treat victims in a trauma-, gender-, child- and disability-sensitive manner, in line with Article 36 of Directive (EU) 2024/1385 and without prejudice to judicial independence and differences in the organisation of the judiciary across the EU; calls on the Commission to expand EU-supported training programmes aligned with judicial best practice and calls on the Member States to ensure that frontline services have the capacity and resources to respond effectively to the needs of victims and survivors by securing mandatory training for all legal professionals and law enforcement staff in contact with victims of rape;

20. konštatuje, že legislatívnu reformu musia dopĺňať vzdelávacie opatrenia zamerané na podporu zmeny správania a lepšie pochopenie významu súhlasu v sexuálnych vzťahoch; vyzýva Komisiu, aby v roku 2026 predložila usmernenia EÚ, ktoré budú dostupné vo všetkých 24 jazykoch EÚ, o rodovo citlivej, prierezovej a komplexnej sexuálnej a vzťahovej výchove založenej na súhlase, ktorej cieľom by malo byť spochybnenie rodových stereotypov, zdôraznenie štrukturálnej povahy rodovej nerovnosti a jej prítomnosti v sexualite a vzťahoch, podpora nenásilného správania a snaha o konečné odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane znásilnenia, nerovnosti a diskriminácie; ďalej vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie týchto usmernení v členských štátoch a pred koncom súčasného funkčného obdobia uverejnila jeho hodnotenie; vyzýva preto členské štáty, aby do vnútroštátnych učebných osnov zahrnuli vekovo primeranú komplexnú sexuálnu a vzťahovú výchovu;

17. Calls on the Member States to ensure that health professionals, including paediatricians, gynaecologists, obstetricians, midwives and psychological support staff, receive targeted training to identify and address, in an intersectional manner, the physical, psychological and sexual consequences of rape in survivors;

21. zdôrazňuje zásadnú úlohu verejných osvetových kampaní a preventívnych programov pri borení mýtov o znásilnení a presadzovaní kultúry súhlasu, najmä medzi mládežou, keďže v dôsledku pretrvávajúcej absencie sexuálnej výchovy sa šíria mylné informácie a upevňujú škodlivé stereotypy; vyzýva Komisiu, aby zorganizovala celoúniové osvetové kampane, ktorých účelom bude vzdelávať verejnosť o problematike súhlasu, vzťahov, sexuálnej integrity a telesnej autonómie a bojovať proti mýtom o znásilnení; ďalej vyzýva Komisiu, aby rozvíjala kampane na boj proti anti-rodovému obsahu a online propagande nedobrovoľného celibátu (incelovského hnutia), ktoré sú zacielené najmä na mladých mužov, normalizujú sexuálne násilie a upevňujú škodlivé rodové stereotypy, ktoré prispievajú k prevládajúcemu komplexnému súboru presvedčení a sociálnych noriem, ktoré podnecujú sexuálnu agresiu mužov a podporujú násilie páchané na ženách, čím sa vytvára prostredie, v ktorom je sexuálne násilie normalizované a ospravedlňované pretrvávajúcimi rodovými nerovnosťami a škodlivými postojmi k pohlaviu a sexualite;

18. Calls on the Member States to increase cooperation between law enforcement authorities, judicial authorities, civil society, community-based organisations, the EIGE and other relevant specialised actors on the development of training, in particular on harmful gender stereotypes, intersectional discrimination and misconceptions, myths and stereotypes about rape, all of which still hinder the implementation of consent-based rape legislation; highlights that police officers and judges with increased knowledge and skills to understand and respect all survivors of sexual violence, contribute to lower under-reporting and minimise revictimisation while also creating a safer environment for survivors; further calls on the Member States to ensure that training for members of the judiciary and legal and law enforcement professionals follows international human rights standards and case-law with respect to rape;

22. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú dodržiavať článok 35 smernice (EÚ) 2024/1385 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu tým, že budú prijímať a pravidelne organizovať na dôkazoch založené vzdelávacie iniciatívy o význame súhlasu, kampane na zvyšovanie informovanosti a opatrenia zamerané na podporu zmeny správania a porozumenie založené na uznaní dobrovoľne udeleného, vzájomného súhlasu, ktorý v plnej miere vychádza zo zásad telesnej autonómie a sexuálnej integrity; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala transpozíciu tejto smernice, a najmä jej článku 35, členskými štátmi;

19. Calls on the Member States to develop and issue, in consultation with civil society organisations and women’s specialist services, specialised and gender-sensitive guidelines for relevant authorities, including judges that are involved in criminal and, where relevant, civil proceedings relating to the crime of rape; underlines that these guidelines must provide instructions on how to treat victims in a trauma- and gender-sensitive manner, identify and avoid gender stereotypes, and ensure that victims, including those experiencing intersectional discrimination, are respected and protected from secondary victimisation and revictimisation; underlines, furthermore, that the guidelines must include instructions on how to refer victims to specialist support services, including medical services, to ensure that they receive appropriate treatment; calls for the guidelines to be regularly reviewed and updated in collaboration with civil society organisations and women’s specialist services in order to ensure their effectiveness and secure the best possible outcomes for victims, as well as ending the systemic and structural deficiencies that foster a societal sense of impunity for rape and allow the perpetrators of sexual violence to go unpunished;

23. vyzýva členské štáty, aby upravili svoje právne predpisy o premlčacích lehotách pre trestné činy znásilnenia vzhľadom na skutočnosť, že absencia súhlasu je ústredným prvkom tohto trestného činu a že mnohé obete sú schopné rozpoznať, pomenovať alebo nahlásiť skutočnosti so značným časovým odstupom, často v dôsledku traumy, strachu, sociálneho tlaku alebo nedostatočnej znalosti dynamiky súhlasu; zdôrazňuje preto potrebu predĺžiť premlčacie lehoty, aby sa zaručil účinný prístup k spravodlivosti v súlade so základnými právami; pripomína, že Parlament nedávno vyzval členské štáty, aby zabezpečili, že na trestné činy uvedené v článkoch 3 a 9 smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí sa nebude vzťahovať žiadna premlčacia lehota; zdôrazňuje, že príliš krátke premlčacie lehoty znemožňujú obetiam domáhať sa spravodlivosti a oslabujú ich ochranu; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali základnými príčinami nedostatočného nahlasovania a zabezpečili, aby premlčacie lehoty nebránili účinnému stíhaniu trestných činov znásilnenia;

20. Notes that legislative reform must be complemented by educational measures aimed at fostering behavioural change and increasing understanding of the importance of consent in sexual relationships; calls for the Commission to put forward, in 2026, EU guidelines, accessible in all 24 EU languages, on gender-sensitive, intersectional and comprehensive consent-based sexuality and relationships education, which should be aimed at challenging gender stereotypes, stressing the structural nature of gender inequality and its presence in sexuality and relationships, promoting non-violent behaviour, and working towards ultimately eradicating gender-based violence, including rape, inequality and discrimination; further calls on the Commission to closely monitor the Member States’ implementation of these guidelines and publish an assessment thereof before the end of the current term; calls, therefore, on the Member States to ensure the inclusion of age-appropriate comprehensive sexuality and relationships education in national educational curricula;

24. vyzýva členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečili účinné odškodnenie, a to aj kompenzáciou všetkých obetí rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho násilia; pripomína, že takéto odškodnenie by malo byť primerané, bezodkladné, celostné a primerané závažnosti utrpenej ujmy a malo by zohľadňovať riziká prierezovej diskriminácie;

21. Underlines the critical role of public awareness-raising campaigns and prevention programmes in addressing rape myths and promoting a culture of consent, especially among young people, given that the continued absence of sexuality education fuels misinformation and harmful stereotypes; calls on the Commission to carry out EU-wide public awareness-raising campaigns to educate people about consent, relationships, sexual integrity and bodily autonomy and to counter myths surrounding rape; further calls on the Commission to develop campaigns that combat anti-gender content and incel propaganda online, which particularly target young men, normalise sexual violence and perpetuate harmful gender stereotypes that contribute to the prevalent complex set of beliefs and social norms that encourage male sexual aggression and support violence against women, creating an environment in which sexual violence is normalised and justified through persistent gender inequalities and harmful attitudes about gender and sexuality;

25. žiada, aby členské štáty prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli programy pre páchateľov trestných činov k dispozícii tým, ktorým boli odporučené alebo ktorí sa do nich prihlásili z vlastného podnetu, a to aj mimo systému trestnej justície, a aby bol k dispozícii okamžitý prístup k podpore, pričom uznáva úlohu týchto opatrení pri predchádzaní budúcemu rodovo motivovanému násiliu, prelomení mlčania o znásilnení a odstraňovaní prevládajúceho komplexného súboru presvedčení a sociálnych noriem, ktoré podnecujú sexuálnu agresiu mužov a podporujú násilie páchané na ženách, čím sa vytvára prostredie, v ktorom je sexuálne násilie normalizované a ospravedlňované pretrvávajúcimi rodovými nerovnosťami a škodlivými postojmi k pohlaviu a sexualite v našej spoločnosti;

22. Calls on the Commission to ensure that the Member States comply with Article 35 of Directive (EU) 2024/1385 on combating violence against women and domestic violence by adopting and regularly carrying out evidence- and consent-based education initiatives, awareness-raising campaigns and measures aimed at fostering behavioural change and understanding that recognises consent as freely given, mutual and fully grounded in the principles of bodily autonomy and sexual integrity; calls on the Commission to closely monitor the Member States’ transposition of that directive, and particularly of Article 35 thereof;

26. dôrazne podporuje občiansku spoločnosť a osoby, ktoré prežili znásilnenie, v prelomení mlčania v súvislosti so znásilnením; berie na vedomie, že tlak občianskej spoločnosti a osôb, ktoré prežili znásilnenie, bol hlavnou hnacou silou pri presadzovaní legislatívnych zmien v členských štátoch; pripomína význam práva na pokojné zhromažďovanie v úsilí o dosiahnutie spoločenských zmien a presadzovaní právnych predpisov o znásilnení založených na súhlase;

23. Invites the Member States to adapt their legislation regarding the limitation period for rape offences, given that lack of consent is the central element of these offences and many victims are only able to recognise, name or report the facts after a significant lapse of time, often because of trauma, fear, social pressure or a lack of knowledge of the dynamics of consent; stresses, therefore, the need to extend the statute of limitations in order to guarantee effective access to justice in line with fundamental rights; recalls that Parliament recently called on the Member States to ensure that no limitation period applies to the offences referred to in Articles 3 and 9 of the Child Sexual Abuse Directive; stresses that excessively short limitation periods prevent victims from seeking justice and undermine their protection; calls on the Member States to address the root causes of under-reporting and ensure that limitation periods do not prevent the effective prosecution of rape offences;

27. uznáva kľúčovú úlohu, ktorú pri poskytovaní poradenstva a podpory obetiam zohrávajú mimovládne organizácie a špecializované služby pre ženy vrátane podporných centier pre ženy, zariadení núdzového bývania pre ženy, liniek pomoci, krízových centier pre obete znásilnenia, centier pomoci pre obete sexuálneho násilia a služieb primárnej prevencie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primerané finančné prostriedky, ktoré zaistia zachovanie a rozvoj týchto služieb; požaduje posilnenie podpory pre tieto organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov práv žien prostredníctvom zvýšenej a účelovo viazanej finančnej podpory v rozpočte EÚ;

24. Calls on the Member States to ensure the provision of effective reparation, including compensation, for all victims of gender-based violence, including sexual violence, in accordance with national law; recalls that such reparation should be adequate, without delay, holistic and proportionate to the gravity of the harm suffered and should take into consideration the risks of intersectional discrimination;

28. zdôrazňuje potrebu silných a udržateľných partnerstiev s miestnymi organizáciami a obhajcami práv žien, najmä v krajinách, kde je občiansky priestor ohrozený a kde silnie odpor voči rodovej rovnosti a sexuálnym a reprodukčným právam;

25. Requests that the Member States take appropriate measures to ensure that programmes for offenders are available to those who are referred or self-refer, including outside of the criminal justice system, and that immediate access to support is available, recognising their role in preventing future gender-based violence, breaking the silence around rape, and eradicating the prevalent complex of beliefs and social norms that encourage male sexual aggression and support violence against women, creating an environment in which sexual violence is normalised and justified through persistent gender inequalities and harmful attitudes about gender and sexuality in our society;

29. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť vykonávanie, presadzovanie a monitorovanie právnych predpisov týkajúcich sa sexuálneho násilia a znásilnenia, a vyzýva na vypracovanie celoúnijných referenčných hodnôt a ukazovateľov na posúdenie účinnosti a vplyvu;

26. Strongly supports civil society and survivors of rape in breaking the silence around rape; acknowledges that pressure from civil society and survivors of rape has been the main driving force in pushing for legislative changes in the Member States; recalls the importance of the right to peaceful assembly in bringing about societal changes and pushing for consent-based rape legislation;

30. vyzdvihuje úlohu EÚ pri posilňovaní spolupráce s agentúrami OSN, ako sú OSN Ženy a Populačný fond OSN, a medzinárodnými partnermi vrátane Rady Európy, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pri presadzovaní rodovej rovnosti a boji proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Pekinskej akčnej platformy a akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;

27. Recognises the crucial role played by non-governmental organisations and women’s specialist services, including women’s support centres, women’s shelters, helplines, rape crisis centres, sexual violence referral centres and primary prevention services, in providing advice and support for victims; calls on the Commission and the Member States to provide adequate funding to ensure the maintenance and development of such services; demands strengthened support for these civil society organisations and women’s rights defenders, through increased and earmarked financial support in the EU budget;

31. podporuje pokračovanie dialógu a spolupráce medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou pri zabezpečovaní toho, aby sa sexuálne násilie neriešilo len ako individuálny čin spôsobujúci ujmu, ale aj ako prejav širšej rodovej nerovnosti a štrukturálnej diskriminácie;

28. Stresses the need for strong and sustainable partnerships with grassroots organisations and women’s rights defenders, particularly in countries where the civic space is under threat and backlash against gender equality and sexual and reproductive rights is increasing;

32. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zavedené systémy zberu údajov o rodovo motivovanom násilí budú zahŕňať zber, vypracovanie, tvorbu a šírenie štatistík o znásilnení, vrátane údajov rozčlenených okrem iného podľa pohlavia, vekovej skupiny (dieťa/dospelý), rasového a etnického pôvodu obete a páchateľa, ako aj podľa vzťahu medzi obeťou a páchateľom; žiada, aby inštitút EIGE a agentúra FRA podporovali proces monitorovania a ďalej prispievali k zberu údajov a výskumu všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane znásilnenia;

29. Emphasises the importance of strengthening the implementation, enforcement and monitoring of legislation on sexual violence and rape, and calls for the development of EU-wide benchmarks and indicators to assess effectiveness and impact;

33. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

30. Underlines the role of the EU in strengthening cooperation with UN agencies, such as UN Women and UN Population Fund, and international partners, including the Council of Europe, the Organization for Security and Co-operation in Europe and the Organisation for Economic Co-operation and Development, in advancing gender equality and combating sexual and gender-based violence within the framework of the UN 2030 Agenda for Sustainable Development, the Beijing Platform for Action and the International Conference on Population and Development Programme of Action;

DÔVODOVÁ SPRÁVA

31. Encourages continued dialogue and cooperation between the EU institutions, the Member States, and civil society in ensuring that sexual violence is addressed not only as an individual act of harm, but also as a manifestation of broader gender inequality and structural discrimination;

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známy ako Istanbulský dohovor, je najkomplexnejšou medzinárodnou zmluvou, ktorá sa zaoberá rodovo motivovaným násilím. Znásilnenie sa v ňom vymedzuje ako akýkoľvek sexuálny čin spáchaný bez dobrovoľného súhlasu obete, pričom za základnú právnu normu sa považuje absencia súhlasu. Dohovor je právne záväzný a vyžaduje, aby všetky signatárske štáty kriminalizovali všetky sexuálne činy bez súhlasu ako porušenie telesnej integrity a sexuálnej autonómie osoby, a nie ako trestné činy proti morálke, rodinnej cti alebo verejnej slušnosti.

32. Calls on the Member States to ensure that established systems for data collection on gender-based violence cover the collection, development, production and dissemination of statistics on rape, including disaggregated data on, but not limited to, gender, age group (child/adult), the racial and ethnic origins of the victim and of the perpetrator, and the relationship between the victim and the perpetrator; requests that EIGE and FRA support the monitoring process and further contribute to data collection and research on all forms of gender-based violence, including rape;

Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty EÚ a EÚ k nemu pristúpila v roku 2023 v oblastiach, ktoré patria do jej výlučnej právomoci. Ide o dôležitý krok v rámci odhodlania EÚ dodržiavať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv týkajúce sa rodovo motivovaného násilia vrátane zdôraznenia absencie súhlasu ako ústredného prvku v právnych vymedzeniach znásilnenia. Chýbajúca harmonizovaná definícia znásilnenia založená na súhlase však vedie k výrazným rozdielom v ochrane obetí v celej EÚ a oslabuje prístup k spravodlivosti a účinnému stíhaniu sexuálneho násilia.

33. Instructs its President to forward this resolution to the Council and the Commission.

Je nevyhnutné reformovať právne predpisy o znásilnení tak, aby sa sústredili na súhlas. Vyšle sa tým silný signál o tom, o aký druh spoločnosti sa usilujeme – spoločnosť, v ktorej nedochádza k znásilňovaniu a v ktorej sa rešpektuje, chráni a oceňuje sexuálna autonómia a telesná integrita každého človeka. Hoci samotná právna reforma nemôže ukončiť sexuálne násilie, je prvým kľúčovým krokom k spochybneniu škodlivých postojov, zabezpečeniu spravodlivosti pre osoby, ktoré prežili znásilnenie, a vyvodeniu zodpovednosti voči páchateľom. Zároveň plní zásadnú preventívnu funkciu tým, že mení spoločenské normy, podporuje kultúru vzájomného rešpektu a jasne signalizuje, že sexuálne násilie sa nebude tolerovať.

Je dôležité uviesť, že väčšinu znásilnení nepáchajú neznámi v tmavých uličkách, ale často priateľ alebo partner, a nie vždy zahŕňajú fyzické násilie alebo viditeľný odpor. U väčšiny obetí nastáva tzv. „reakcia stuhnutia“, čo je bežná reakcia na traumu, ktorá slúži na prežitie, pri ktorej telo znehybnie. Táto mimovoľná reakcia môže obeti zabrániť v tom, aby sa fyzicky bránila alebo povedala „nie“. Vedecký výskum a prístupy zamerané na traumu potvrdzujú, že stuhnutie je prirodzenou reakciou na strach a ohrozenie a že absencia odporu sa nerovná súhlasu.

Sexuálne násilie a znásilnenie nie sú len závažnými trestnými činmi podľa vnútroštátneho práva, ale aj porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Ide o porušenie viacerých základných práv vrátane práva na dôstojnosť, fyzickú a duševnú integritu, slobodu a osobnú bezpečnosť, ochranu pred diskrimináciou a ochranu pred mučením alebo neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním.

Podľa medzinárodného práva sa znásilnenie považuje za vojnový zločin, zločin proti ľudskosti a v niektorých prípadoch za akt genocídy za predpokladu, že sú prítomné ďalšie nevyhnutné prvky týchto trestných činov. Medzinárodný trestný súd (MTS) zahŕňa absenciu súhlasu ako kľúčový prvok do svojej právnej definície znásilnenia, čo odráža globálny konsenzus o tejto norme. Sexuálne násilie sa preto kriminalizuje v čase vojny i v čase mieru, čo podčiarkuje závažnosť tohto trestného činu.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre potvrdil, že absencia fyzického odporu neznamená súhlas. Zmluvné strany Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) majú pozitívnu povinnosť kriminalizovať a účinne stíhať všetky sexuálne činy bez súhlasu, a to aj v prípade absencie fyzického odporu. Európsky súd pre ľudské práva tiež zdôraznil, že obviňovanie obetí a používanie škodlivých rodových stereotypov v súdnych konaniach porušuje práva obetí a bráni prístupu k spravodlivosti.

Európsky parlament neustále podporuje silný právny rámec týkajúci sa rodovo motivovaného násilia, ktorý je zameraný na osoby, ktoré prežili znásilnenie. Počas rokovaní o smernici o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu Európsky parlament vyzval na výslovné zahrnutie znásilnenia na základe absencie súhlasu, ako to pôvodne navrhla Európska komisia. Podľa článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) existuje jasný právny základ, ktorý EÚ umožňuje prijímať právne predpisy o obzvlášť závažných trestných činoch s cezhraničným rozmerom vrátane sexuálneho vykorisťovania žien a detí. V nástrojoch, ako je smernica o právach obetí a smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, sa stanovuje dôležitá ochrana obetí násilia, ale nie je v nich jasne vymedzené znásilnenie v súlade s Istanbulským dohovorom. Začlenenie definícií založených na súhlase tak túto medzeru vypĺňa a posilňuje súdržnosť a účinnosť práva EÚ pri ochrane obetí.

Na vytvorenie dlhotrvajúcej zmeny a právneho a kultúrneho prostredia, v ktorom sa sexuálne násilie už netoleruje, však nestačí zreformovať právne predpisy. Spoločné úsilie bojovať proti rozšíreným škodlivým mýtom o znásilnení a rodovým stereotypom musí byť sprevádzané zmenami v právnych predpisoch. Musí sa zabezpečiť aj komplexná sexuálna výchova na podporu zdravých vzťahov, vzájomného rešpektu a jasného pochopenia súhlasu od útleho veku.

Odborníci v oblasti justície – vrátane príslušníkov polície, právnikov, prokurátorov a sudcov – musia byť vyškolení v oblasti prístupov zohľadňujúcich traumu, psychologického vplyvu znásilnenia a právneho významu súhlasu, aby sa zabezpečilo spravodlivé a úctivé zaobchádzanie s osobami, ktoré prežili znásilnenie, zabránilo sekundárnej viktimizácii a zaistil zmysluplný prístup k spravodlivosti. Keď právo odráža životnú realitu osôb, ktoré prežili znásilnenie, a zaručuje účinné trestné stíhanie, posilňuje tak dôveru v justičný systém, umožňuje obetiam nahlásiť znásilnenie na príslušné miesta a znovu získať pocit zodpovednosti za svoj život a prispieva k ukončeniu beztrestnosti sexuálneho násilia v Európe.

PRÍLOHA: VYHLÁSENIE O POSKYTNUTÝCH INFORMÁCIÁCH

V súlade s článkom 8 prílohy I k rokovaciemu poriadku spravodajcovia vyhlasujú, že do svojej správy zahrnuli informácie k záležitostiam týkajúcim sa predmetu spisu, ktoré im počas prípravy správy až do jej prijatia vo výbore poskytli títo zástupcovia záujmových skupín, na ktorých sa vzťahuje medziinštitucionálna dohoda o povinnom registri transparentnosti1, alebo títo zástupcovia verejných orgánov tretích krajín vrátane ich diplomatických misií a veľvyslanectiev:

Vypracovanie uvedeného zoznamu je vo výlučnej zodpovednosti spravodajcov.

Ak sú v zozname uvedené mená, funkcie alebo mená a funkcie fyzických osôb, spravodajcovia vyhlasujú, že predložili dotknutým fyzickým osobám oznámenie Európskeho parlamentu o ochrane údajov č. 484 (https://www.europarl.europa.eu/data-protect/index.do), v ktorom sa stanovujú podmienky spracúvania ich osobných údajov a práva súvisiace s týmto spracúvaním.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

podľa článku 56 ods. 4 rokovacieho poriadku

Pascale Piera, Fabrice Leggeri, Susanna Ceccardi, Petra Steger, Tom Vandendriessche, Catherine Griset, Margarita de la Pisa, Elisabeth Dieringer, Laurence Trochu, Nicolas Bay, Paolo Inselvini

Menšinové stanovisko – PfE Právne predpisy o trestnom čine znásilnenia založené na súhlase v EÚ

Pascale Piera, Fabrice Leggeri, Susanna Ceccardi, Petra Steger, Tom Vandendriessche

Radi by sme čo najjasnejšie opakovane vyjadrili našu plnú podporu obetiam znásilnenia a sexuálneho násilia. Ich ochrana, podpora a prísnosť sankcií musia byť najvyššou prioritou. Správa sa však opiera o neexistujúci právny základ. Článok 83 ods. 1 ZFEÚ umožňuje harmonizovať len určité „európske trestné činy“, ktoré sú výslovne uvedené a majú cezhraničný rozmer. Znásilnenie v ňom nefiguruje a svojou povahou nepredstavuje cezhraničný trestný čin. Potvrdil to aj právny servis Rady v roku 2022, čo viedlo k vylúčeniu znásilnenia zo smernice z roku 2024. Ani Istanbulský dohovor nepriznáva Únii v tejto oblasti žiadnu novú právomoc. Jej rozhodnutie o pristúpení k nemu je založené najmä na článku 84 ZFEÚ, ktorý vylučuje akúkoľvek harmonizáciu vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov. Okrem toho vo svojej dôvodovej správe (bod 193) ponecháva štátom voľnosť pri formulovaní vlastnej definície. Hlasovať proti tomuto zneniu preto nie je v rozpore s koncepciou súhlasu v prípadoch znásilnenia a sexuálneho násilia; ide o ochranu trestnoprávnej suverenity štátov a prísne dodržiavanie zmlúv; ide o odmietnutie toho, aby sa práva žien zneužívali v prospech nadnárodného projektu.

Menšinové stanovisko – PfE Právne predpisy o trestnom čine znásilnenia založené na súhlase v EÚ

Catherine Griset, Margarita de la Pisa, Elisabeth Dieringer

Každá tretia žena v Európe zažila fyzické alebo sexuálne násilie. Presadzovanie harmonizovaného vymedzenia založeného na právne nejasnom ponímaní absencie súhlasu ohrozuje obeť a zároveň oslabuje právo. V Španielsku viedol zákon o súhlase k zníženiu trestu pre viac ako 200 páchateľov sexuálnych trestných činov a k prepusteniu niektorých z nich. Na úrovni EÚ si takéto riziko nemôžeme dovoliť. Tento návrh na harmonizáciu v prvom rade slúži ľavici na to, aby mohla v Európe presadzovať ideológiu „woke“. V znení návrhu sa preto trvá na používaní „woke“ koncepcií v rámci poskytovania starostlivosti obetiam: boj proti tzv. „kultúre znásilňovania“, prierezovosť, sekundárna viktimizácia alebo rodové stereotypy ako ústredný prvok. Pri tejto citlivej téme používame zdravý rozum. Podporujeme odsúdenie páchateľov a ich potrestanie, navrhujeme zabezpečenie dôstojnej a účinnej starostlivosti obetiam, zaistenie všeobecnej bezpečnosti vo verejnom priestore, deportácia zahraničných páchateľov sexuálnych trestných činov a predovšetkým vzdelávanie mladých ľudí o vzťahoch založených skôr na rešpekte a vzájomnom súhlase než na podozrievaní.

Menšinové stanovisko – ECR – L. Trochu, N. Bay, P. Inselvini

Domnievame sa, že založenie právnych predpisov o znásilnení na koncepcii súhlasu predstavuje dvojaký problém, po prvé pre obete znásilnenia a po druhé pre jurisdikciu členských štátov. Odporúčania v tejto správe by: – sťažili právny proces pre obete znásilnenia, pretože by boli povinné preukázať nielen znásilnenie, ale aj absenciu súhlasu; – zvrátili dôkazné bremeno, takže obvinený by musel preukazovať udelenie súhlasu, a teda svoju nevinu, čo je v rozpore s európskou právnou tradíciou; – moralizovali túžbu a premenili sexuálne vzťahy, najmä tie konsenzuálne, na protokol a výmenu postupov, čo by do každej intímnej chvíle vnieslo podozrenie; – nezohľadnili rôzne prístupy členských štátov, dostatočne nerešpektovali zásady subsidiarity a proporcionality ani všeobecnú absenciu cezhraničných prvkov, ktoré by odôvodňovali právomoc EÚ pri vymedzovaní nového trestného činu EÚ. Napriek nášmu želaniu zabezpečiť spravodlivosť pre obete znásilnenia a podnietiť nahlasovanie týchto trestných činov nemôžeme podporiť túto správu v jej súčasnej podobe.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN GESTORSKÝM VÝBOROM

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania